Najtrápnejší puč v histórii? Trojhodinový útok na palác podčiarkol voľný pád Bolívie, v uliciach horelo

Ak raz historici budú spisovať rebríček najkratších pokusov o puč v histórii ľudstva, stredajšia rebélia generála Juana Josého Zúñigu sa určite umiestni na popredných priečkach.

Trvala dohromady tri hodiny a jej hlavným výsledkom je zmätok a otázky, kto tým čo sledoval.

Armáda chcela novú vládu

V stredu popoludní Zúñigovi maskovaní muži prišli na centrálne námestie v bolívijskej metropole La Paz a transportérom rozrazili bránu prezidentského paláca. Generál vyskočil na kapotu obrnencov a novinárom oznámil, že bude vymenovaná nová vláda, pretože Bolívia už ďalej nemôže pokračovať v nastavenom kurze.

Video: Zjavný vojenský prevrat v Bolívii zlyhal:

„Politici musia prestať ničiť a zbedačovať našu krajinu, musia ukončiť ponižovanie armády,“ rečnil generál, ktorý bol len o deň skôr odvolaný z funkcie veliteľa bolívijských ozbrojených zložiek. A pohrozil, že armáda „má gule“. Lenže ako sa zdá, tie nechýbajú ani prezidentovi.

Luis Arce vyšiel von za generálom do haly prezidentského paláca a pred kamerami na neho nakričal ako na malého chlapca: „Som váš veliteľ a nariaďujem vám, aby ste svojich vojakov odvolali. Takú insubordináciu nebudem tolerovať!“ Krátko potom Arce menoval nové vedenie ozbrojených zložiek, vojaci sa stiahli do kasární a Plaza Murillo zaplavili prezidentovi podporovatelia.

Zúñiga sa nechal zatknúť, hrozí mu až dvadsať rokov. Nad jeho letmou vzburou však visí niekoľko otáznikov. Po zatknutí totiž vyhlásil, že zorganizovaním pokusu o puč ho poveril sám Luis Arce. „Prezident mi povedal: Situácia je zlá, úplne kritická. Je potrebné urobiť niečo, čo mi zdvihne popularitu,“ zveril sa s tým, že Arce ho výslovne podnietil na použitie tankov.

V pozadí mocenských bojov

Tu na javisko vstupuje najdôležitejšia postava nášho predstavenia. Áno, reč je o Evovi Moralesovi, ochrancovi andských pestovateľov koky a vierozvestovi domorodého socializmu, ktorý na čele dvanásťmiliónovej krajiny stál trinásť rokov. Ale keď sa v roku 2019 nechal v rozpore s ústavou zvoliť tretíkrát, vypukli masové protesty a Morales rezignoval a utiekol z krajiny.

Luis Arce býval považovaný za jeho chránenca. Je členom jeho Hnutia za socializmus a bol ministrom hospodárstva. Lenže od jeho nástupu do prezidentskej funkcie vzťahy oboch mužov dosť ochladli. Moralesovi spojenci v Kongrese prezidentovi hádžu polená pod nohy a blokujú pokusy zalepiť deravú štátnu kasu pôžičkami a prilákaním zahraničných investorov.

Bolívia sa do ich hľadáčika dostáva predovšetkým vďaka obrovským zásobám lítia, kľúčového prvku na výrobu batérií do elektroáut. Vláda vlani podpísala kontrakty s ťažiarmi z Ruska a Číny, naopak Moralesove dlhoročné sľuby o vybudovaní národného priemyslu okolo spracovania a ťažby lítia sa nikdy nerealizovali.

Zatiaľ čo investorov odrádza politická nestabilita, ekonomická situácia sa rapídne zhoršila. Krajiny s bohatými zásobami zemného plynu doplácajú na znárodňovanie z čias Moralesovej vlády a štedré sociálne programy, v ktorých prvý domorodý prezident pokračoval aj po prepade cien fosílnych palív na svetových trhoch....