Vakcíny proti rakovine na dosah? Ako prebieha vývoj látok, ktoré môžu zmeniť svet

Proti niektorým typom zhubných nádorov sa už vakcíny bežne používajú. Cielia na vírusy, ktoré nádorové bujnenie vyvolávajú. Do tejto kategórie očkovacích látok patrí už štyridsať rokov vakcína proti vírusu žltačky typu B, ktorý stojí v pozadí niektorých nádorov pečene. Od roku 2006 je dostupná očkovacia látka proti ľudským papilomavírusom, ktoré vyvolávajú rakovinu krčka maternice.

Väčšina zhubných nádorov však nevzniká v dôsledku vírusovej nákazy, oveľa častejšie spúšťa nádorové bujnenie defekt dedičnej informácie. Ten sa môže zrodiť v dôsledku nešťastnej náhody v ktorejkoľvek bunke ľudského tela.

Niektoré genetické defekty sa ukrývajú už vo vajíčku alebo spermii, dieťa ich dedí od rodičov a poškodený gén potom nesú všetky bunky jeho tela.

Tak vznikajú nádorové ochorenia, ktoré sa v niektorých rodinách odovzdávajú z generácie na generáciu, ako napríklad tzv. Lynchov syndróm, pri ktorom sú poškodené gény zaisťujúce opravu narušených úsekov dvojitej skrutkovice DNA.

Ľudia, ktorí zdedia túto dispozíciu, čelia zvýšenému riziku rakoviny hrubého čreva a ďalších typov zhubných nádorov. Podobne zvyšuje riziko rakoviny prsníka a vaječníkov narušenie génov BRCA1 alebo BRCA2.

Myšlienka prevencie a liečby nádorov očkovaním nie je nijako nová. Už koncom 19. storočia pozorovali lekári výrazné zmenšenie alebo dokonca zánik nádorov, do ktorých vpichli baktérie či ich toxíny.

Bolo jasné, že cudzorodé bunky alebo nimi produkované molekuly podráždili imunitný systém, a ten potom s nádorovými bunkami zatočil. Liečba ale nebola dostatočne spoľahlivá a hrozili pri nej silné nežiaduce vedľajšie účinky.

Nádorové bujnenie vyústi do vzniku zhubného nádoru len v prípadoch, keď imunitný systém nerozozná nádorové bunky od zdravých a nezaútočí na ne.

Na vine nem...