Dilema európskych krajín: Mnohé z nich sa rozhodujú, či budú ďalej posielať zbrane Ukrajine
Nedostatok zbraní v celej Európe by mohol postaviť spojencov Ukrajiny pred ťažké rozhodovanie - pri svojej podpore Kyjevu totiž zvažujú tiež riziko ruského útoku na nich.
Napísala to dnes agentúra AP, podľa ktorej ruská invázia na Ukrajine zaťažila už pred tým zdecimované zásoby zbraní nielen vo viacerých menších štátoch, ale aj v niektorých väčších krajinách NATO.
Spojené štáty a ďalší členovia Severoatlantickej aliancie poslali Ukrajine zbrane a vybavenie v hodnote miliárd dolárov, niektorí spojenci poskytli všetky svoje rezervné zbrane zo sovietskej éry a teraz čakajú na americkú náhradu.
Vojna môže trvať ešte dlho
Pre niektoré európske krajiny môže byť náročné rýchlo doplniť zásoby, pretože už nemajú silný obranný sektor, ktorý by dokázal rýchlo vyprodukovať náhradu, a mnohé z nich sa spoliehajú na dominantný americký obranný priemysel, ktorý vytlačil niektorých konkurentov.
Teraz podľa AP čelia dileme: majú naďalej posielať svoje zásoby zbraní na Ukrajinu a potenciálne zvýšiť svoju vlastnú zraniteľnosť voči možnému ruskému útoku? Alebo si majú nechať to, čo im zostáva, aby ochránili vlasť, čo ale môže zvýšiť pravdepodobnosť ruského víťazstva na Ukrajine?
Po takmer ôsmich mesiacoch intenzívnych bojov spojenci očakávajú, že vojna bude pokračovať mesiace, možno roky. Obe strany pritom rýchlo míňajú zásoby zbraní. Víťazstvo môže závisieť od toho, kto vydrží dlhšie, píše AP.
Európski predstavitelia v komentároch alebo rozhovoroch uviedli, že nemožno nechať Rusko na Ukrajine zvíťaziť a ich podpora bude pokračovať. Zdôraznili však, že otázka domácej obrany je náročnejšia. Náš odhad je, že Rusko obnoví svoje schopnosti skôr ako neskôr, pretože ruský prezident môže nariadiť výrobcom zbraní, aby prešli na výrobu 24 hodín denne, povedal estónsky minister obrany Hanno Pevkur. Moskva podľa neho poslala niektorých vojakov do tovární namiesto na front.
Malé zásoby
Rusko má podľa Pevkura skúsenosti s obnovou svojej armády, aby mohlo každých niekoľko rokov podniknúť inváziu proti európskym susedom, pričom spomenul vojnu v Gruzínsku v roku 2008, ruskú anexiu ukrajinského polostrova Krym v roku 2014 a teraz rozsiahlu inváziu na Ukrajine.
Ťažkostiam čelia tiež ďalšie menšie krajiny ako Litva, ale aj niektoré väčšie štáty vrátane Nemecka, podotkla AP. "Zásoby bundeswehru sú obmedzené. Rovnako, ako je to v iných európskych krajinách," uviedlo nemecké ministerstvo obrany. Detaily o zásobách zbraní z bezpečnostného hľadiska rezort neprezradil, ubezpečil však, že pracuje na odstránení medzier.
Zásoby sú malé, pretože pre mnohé európske krajiny sa po skončení studenej vojny stali vojenské výdavky nižšou prioritou. Svoju úlohu zohrali aj americké zbrojárske spoločnosti, ktoré sa uchádzali o európske zákazky.
Keď Nóri používajú stíhačky F-16 a F-35 namiesto švédskych Gripenov, má to dopad na silu európskeho obranného trhu, myslí si Max Bergmann z Centra pre strategické a medzinárodné štúdiá.
Spojené štáty dlho vyzývali ostatné členské krajiny NATO, aby zvýšili výdavky na obranu na dve percentá svojho HDP - čo je cieľ, ktorý väčšina štátov nesplnila. Až po ruskej invázii sa viaceré európske krajiny zaviazali k výraznému zvýšeniu výdavkov na obranu, aby rýchlo obnovili svoje armády. Na Ukrajinu medzitým posielajú veľkú časť toho, čo majú k dispozícii.
Nebude to lacné
Estónsko poskytlo Ukrajine ekvivalent jednej tretiny svojho obranného rozpočtu, uviedol Pevkur. Nórsko poslalo Ukrajine viac ako 45 percent svojich zásob húfníc, Slovinsko takmer 40 percent svojich tankov a Česká republika asi 33 percent svojich salvových raketometov, uvádza inštitút IfW v nemeckom Kiele.
USA od februára vyčlenili na zbrane a vybavenie pre Ukrajinu viac ako 17,5 miliardy dolárov, čo u niektorých členov Kongresu vyvoláva otázky, či aj ony nepodstupujú príliš veľké riziko.
Pentagon údaje o vlastných zásobách neposkytuje. Washingtonský inštitút Stimson Center odhaduje, že vojna na Ukrajine znížila americké zásoby protitankových striel Javelin až o tretinu a zásoby protilietadlových striel Stinger o 25 percent. Vyvíja tiež tlak na delostrelecké zásoby, pretože húfnica M777 sa už nevyrába.
Obnovenie zásob a výrobných kapacít zbraní bude dlhý proces, domnieva sa Tom Waldwyn z Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdiá. Pre niektoré krajiny to podľa neho môže vyžadovať významnejšie investície do infraštruktúry. "Nebude to lacné. Inflácia a nestabilita dodávateľského reťazca zvýšili náklady," dodal Waldwyn.