Mala by byť hlava štátu protiváhou vlády? Odpovedajú exprezidenti Schuster, Gašparovič a Kiska (anketa HN)

Divoké 90. roky. Práve v období, keď na Slovensku bujnel privatizačný proces, ktorý si vyslúžil prívlastok najväčšej krádeže v histórii našej krajiny, chopil sa prezidentského úradu Michal Kováč. Šlo o vôbec prvého republikového prezidenta. 

Hoci ho s vtedajším premiérom Vladimírom Mečiarom spájala stranícka minulosť, po pár mesiacoch v úrade sa dostali do ostrého sporu. „Nie som proti HZDS a nebol som a nie som proti vláde. Mám však vážne výhrady proti štýlu a etike politickej práce pána Mečiara, proti spôsobu jeho vládnutia a proti praktikám, ktoré vytvárajú konfrontačné ovzdušie v politickom živote,“ vyhlásil Kováč pred tromi dekádami a verejne sa tak vzoprel predsedovi vlády po prvý raz.

Asistent exposlanca predbehol rezort Martiny Šimkovičovej. Chce si zaregistrovať značku STaR

Konflikt spustilo meno Ivana Lexu, ktorý sa mal stať šéfom privatizácie. To hlava štátu odmietla. Celá situácia vyeskalovala únosom prezidentovho syna do Rakúska. Za jeho zosnovaním bola podľa obžaloby Slovenská informačná služba pod vedením Lexu. Napäté vzťahy medzi ním a premiérom pritom pretrvali až do konca Kováčovho funkčného obdobia v roku 1998. 

I keď ide o jeden zo zásadných politických momentov v histórii Slovenskej republiky, veľkým výzvam čelili aj jeho nasledovníci. A s výzvami sa bude musieť popasovať aj nový prezident, ktorého našinci budú voliť už v sobotu. 

HN sa preto obrátili na bývalé hlavy štátu, aby zistili, aké kľúčové úlohy podľa nich nové meno v Grasalkovičovom paláci čakajú. Zároveň redakciu zaujímalo, či by mala byť nová hlava štátu protiváhou voči vláde.

Odpovedajú exprezidenti Slovenskej republiky: Rudolf Schuster, Ivan Gašparovič a Andrej Kiska.

Aké najväčšie výzvy čakajú nového prezidenta?

Rudolf Schuster