Čínska sonda Čchang-e 6 sa vrátila z odvrátenej strany Mesiaca na Zem
Na Zem sa dnes okolo 08:00 SELČ vrátila čínska lunárna sonda Čchang-e 6. V rámci takmer osemtýždňovej misie sonda pristála na odvrátenej strane Mesiaca, kde vyvŕtala a odobrala vzorky pôdy, obstarala fotografie krajiny a umiestnila čínsku vlajku, píše web stanice BBC.
Zábery z dnešného pristátia v stepi v čínskej autonómnej oblasti Vnútorné Mongolsko vysielala čínska televízna stanica CCTV. Asi dva kilogramy vzoriek z Mesiaca považujú vedci za potenciálne prelomové, keďže môžu poskytnúť odpovede na niektoré otázky týkajúce sa vzniku planét. Horniny pochádzajú z krátera, ktorý vznikol pred asi štyrmi miliardami rokov.
Čína je jedinou krajinou, ktorej sonda pristála na odvrátenej strane Mesiaca, a to už druhýkrát, prvýkrát to bolo v roku 2019. Ide o technicky náročný proces, keďže modul musí uraziť väčšiu vzdialenosť a potom pristáť v ťažkom teréne, kde je množstvo kráterov a málo rovného povrchu. Čchang-e 6 pristála pri južnom póle Mesiaca.
Odvrátená strana Mesiaca vedcov fascinovala od chvíle, keď sovietska sonda Luna 3 v roku 1959 urobila jej vôbec prvé fotografie. Na rozdiel od tej časti, ktorú možno pozorovať zo Zeme, sa na odvrátenej strane nenachádzajú "moria" vychladnutej lávy.
Namiesto toho je posiata množstvom rôzne starých kráterov všetkých veľkostí, uvádza na svojom webe americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA).
"Je to zlatá baňa, truhla s pokladom," priblížil novinárom výskumník James Head z Brownovej univerzity, ktorý s čínskymi a európskymi vedcami spolupracoval na analýze vzoriek, ktoré predtým priviezla sonda Čchang-e 5.
Mesiac je na rozdiel od Zeme vychladnutým telesom a nemá preto žiadnu formu doskovej tektoniky, ktorá na Zemi "zakryla" doklady o prvých niekoľkých miliardách rokov vývoja planéty.
"(Mesiac) je de facto zmrznutým obrazom toho, ako vyzerala naša slnečná sústava v ranej fáze vývoja," dodal Head.
Peking plánuje vyslať astronautov na Mesiac do roku 2030 a na južnom póle, kde sa pravdepodobne nachádza voda v podobe ľadu, postaviť výskumnú základňu. Podobný zámer majú aj Spojené štáty, podotýka stanica CNN. Čínsky prezident Si Ťin-pching označil za "večný sen", aby sa Čína stala veľmocou v prieskume vesmíru.