Putin prijal čínskeho premiéra, pochvaľoval si rozvoj vzťahov. Moskva je čoraz viac na Pekingu závislá
Ruský prezident Vladimir Putin dnes v Kremli prijal čínskeho premiéra Li Čchianga, ktorý predtým v ruskej metropole s predsedom ruskej vlády Michailom Mišustinom podpísal plán investičnej spolupráce a ďalších 16 dokumentov.
Putin podľa ruských médií ocenil rozvoj vzťahov s Čínou. Agentúra AP poznamenala, že Moskva sa stáva čím viac závislá od politickej a ekonomickej podpory Pekingu.
Obchod prináša výsledky
"Naše obchodné vzťahy sa rozvíjajú úspešne. Rastú, a to aj vďaka úsiliu našich čínskych priateľov. Pozornosť, ktorú vlády oboch krajín venujú obchodným a ekonomickým vzťahom, prináša výsledky, "vyhlásil Putin podľa agentúry TASS.
"Rusko pod vaším vedením si v posledných dvoch rokoch udržalo stabilný rast," odvetil čínsky hosť. Dodal, že Čína "ako priateľ a sused sa úprimne raduje z takýchto úspechov" a že "čínsko-ruské vzťahy sú na bezprecedentne vysokej úrovni".
Obaja predstavitelia sa stretli v čase, keď sa Rusko snaží odraziť vpád ukrajinských síl do Kurskej oblasti na západe krajiny, ktorý sa začal pred viac ako dvoma týždňami, a po nočnom nálete ukrajinských dronov na Moskvu, pripomenula AP a dodala, že sa nevie, či obaja predstavitelia spolu rokovali aj o Ukrajine.
Ruský prezident a čínsky premiér sa naposledy stretli v máji počas Putinovej návštevy Číny, kedy sa stretol tiež s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.
Čína sa k rusko-ukrajinskej vojne snaží stavať neutrálne, ale s Ruskom zdieľa veľkú nevraživosť voči Západu, poznamenala AP. Po tom, ako západné krajiny uvalili tvrdé sankcie na ruskú ropu v reakcii na vpád ruských vojsk na Ukrajinu vo februári 2022, Čína výrazne zvýšila nákupy ruskej ropy a tiež zvýšila svoj vplyv v Rusku.
Strata európskeho trhu
Putin zdôraznil význam Číny cestou do Pekingu krátko po inaugurácii na piate funkčné obdobie v Kremli. Podľa amerických spravodajských informácií Čína výrazne zvýšila predaje obrábacích strojov, mikroelektroniky a ďalších technológií, ktoré Rusko používa na výrobu rakiet, tankov, lietadiel a ďalších zbraní do Ruska, dodala AP.
Moskva sa po strate značnej časti európskeho trhu pre svoj zemný plyn snaží získať v Číne nové odbytisko, no doteraz sa nepodarilo presvedčiť čínskych partnerov k súhlasu s vybudovaním plynovodu Sila Sibíri 2, ktorý by do Číny prepravoval až 50 miliárd metrov kubických plynu ročne. Problém podľa tlače spočíva v tom, že Peking žiada od Moskvy, aby plyn predávala za cenu na ruskom vnútroštátnom trhu, a tá je údajne štvrtinová.
"Plynovod sa nachádza vo vysokom štádiu pripravenosti a prakticky začne byť budovaný hneď po dohodnutí cenových podmienok a objemu dodávok s čínskou stranou," okomentovala dnes hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová správy, že Mongolsko s výstavbou plynovodu Sila Sibíra 2 cez svoje územie minimálne do roku 2028 nepočíta.
Čínsky premiér má tiež zavítať do Minska. Bieloruský prezident Alexander Lukašenko, ktorý je Putinovým spojencom a poskytol Rusku bieloruské územie pre inváziu na Ukrajinu, minulý rok dvakrát navštívil Čínu. Tento rok v júli sa Bielorusko stalo členom Šanghajskej organizácie pre spoluprácu, ktorá zahŕňa aj Čínu, Indiu či Rusko.