Čudák, ktorým pohŕdali. Paul Cézanne získal uznanie až ku koncu života, dnes jeho obrazy patria k najdrahším

Osud mi nedoprial duševný pokoj – vyhlásil sám o sebe už ako zrelý maliar. O čo rozorvanejšie však bolo jeho vnútro, o to intenzívnejšie zápasil o harmóniu na svojich obrazoch.

Záchranou sa mu stalo obrátenie pozornosti od predstavivosti k objektívnemu svetu. Ku krajine. Usiloval sa zachytiť jej rozľahlosť, hĺbku, pravdivosť, večnosť. A vďaka svojmu úsiliu vytvoril radikálne nový výtvarný jazyk.

„Všetko, čo vidíme, sa, pozrite, rozpadá, pominie. Príroda je stále rovnaká, ale žiadny z jej javov nie je trvalý. Musím nám ju zvečniť,“ vysvetľoval už ako starnúci muž mladému filozofovi Joachimovi Gasquetovi.

„Čo je za ňou? Azda nič. Azda všetko. Všetko, rozumiete? Zvieram teda tieto blúdiace ruky...“

Od básnika k maliarovi

Paul Cézanne sa narodil 19. januára 1839 v juhofrancúzskom meste Aix-en-Provence do zámožnej rodiny finančníka Louisa Augusta a o 16 rokov mladšej Anny Alžbety, vtipnej a vznetlivej ženy. Okrem syna mali ešte dve mladšie dcéry.