Konsolidácia je zásterkou pred zvyšovaním vlastných výdavkov

Vládny návrh rozpočtu verejnej správy potvrdzuje, že vláda nešetrí, ale, naopak, pokračuje v neúmernom zvyšovaní verejných výdavkov. Výrazné zvýšené daní, nedávno schválené Národnou radou, nebolo ani tak vynútené vážnou situáciou vo verejných financiách pred nástupom súčasnej vlády, ale skôr dôsledkom jej vlastnej politiky. Vláda zvyšuje dane, aby nimi vykryla svoje vlastné výdavkové priority. Usvedčujú ju z toho jej vlastné čísla.

V samotnom návrh rozpočtu je uvedené, že celkové výdavky verejnej správy majú na budúci rok vzrásť na 66,5 miliardy eur, čo je o 5,2 miliardy eur viac než tento rok. Príjmy majú narásť ešte viac, o 6,1 miliardy na 59,9 miliardy eur. Celková miera prerozdeľovania sa má takisto zvýšiť. Verejné výdavky vyjadrené v pomere k veľkosti ekonomiky vzrastú z tohtoročných 46,8 percenta na 47,5 percenta HDP. Takýto nárast výdavkov nie je prejavom konsolidácie, ale skôr ďalšieho míňania.

Napriek schválenému balíku opatrení za 2,7 miliardy klesne deficit len o necelú miliardu eur, teda o približne percento HDP. Je zrejmé, že mimoriadne silné zvyšovanie daní nebolo nevyhnutné na konsolidáciu verejných financií, ale že v prevažnej miere slúži na financovanie iných priorít vlády.

Slovensko tak bude v roku 2025 dosahovať ešte vyššiu mieru prerozdeľovania než počas covidovej pandémie. Tá si vo všetkých štátoch vyžiadala dočasný nárast verejných výdavkov, čo súviselo s potrebou udržania zamestnanosti vo firmách, ale aj s nevyhnutným nárastom výdavkov na zdravotníctvo. Po odznení kríz by však výdavky mali automaticky klesnúť a s nimi by mali klesnúť i deficity. Na Slovensku sa to žiaľ nedeje.

Výrazný nárast výdavkov zaznamenalo Slovensko ešte v roku 2023 vďaka pomerne štedrému nastaveniu energopomoci. Tá pomohla v danom roku na Slovensku udržať rast ekonomiky o 1,6 percenta, zatiaľ čo ostatné štáty v regióne upadli vplyvom prudkého nárastu cien energií do recesie.

Podstatné však je, že táto energopomoc bola len dočasná a sčasti preplatená z eurofondov. Keďže ceny energií poklesli, budúcoročný rozpočet počíta s pomocou už len vo výške 235 miliónov eur. Pričom vláda dokonca vraví, že na ňu pôjde napokon iba 100 miliónov. To je len zlomok nákladov, ktoré štát vynakladal na energopomoc v predošlých rokoch (2,2 miliardy eur v roku 2023 a 1,2 miliardy eur v roku 2024). Nebyť rozšafnej politiky súčasnej vlády, deficit verejných financií by bol len vďaka znižovaniu energopomoci klesol za dva roky o takmer dve miliardy eur sám od seba.

Ešte v apríli tohto roka hovoril premiér Fico o veľkom zoštíhľovaní úradníckeho aparátu. Prepustená by mohla byť údajne až tretina vládnych úradníkov. Zrejme šlo len o aprílový žartík. Predložený návrh rozpočtu totiž na budúci rok počíta s nárastom celkovej zamestnanosti vo verejnej správe zo 442-tisíc na 447-tisíc zamestnancov.

Pozrime sa teraz na jednotlivé výdavkové kapitoly. Pozitívom je medziročné zvýšenie výdavkov na vzdelávanie o jednu miliardu eur, čím sa celková úroveň výdavkov na vzdelávanie zvýši z 3,7 na 4,2 percenta HDP. Financovaním školstva patrí Slovensko dlhodobo na chvost Európskej únie, jeho zvýšenie možno preto iba privítať.

Zďaleka najväčší nárast o 2,8 miliardy eur však zaznamenáva kapitola financií, z čoho prevažnú väčšinu zhltne Všeobecná pokladničná správa. Tá narastie z 5,2 miliardy na 7,8 miliardy (+2,6 miliardy eur). Táto suma akoby z oka vypadla hodnote konsolidačného balíčka! Na čo teda pôjdu dodatočné 2,6 miliardy eur daňových poplatníkov?

Už minulý rok bolo potrebné zvyšovať dotáciu Sociálnej poisťovni o 1,1 miliardy eur kvôli zvyšovaniu trinástych dôchodkov. Tento rok však rastú aj výdavky na financovanie Európskej únie (+265 miliónov eur), výdavky na správu štátneho dlhu (+382 miliónov eur) a rozpočtové rezervy (+338 miliónov eur). Najväčší nárast o 1,6 miliardy je nenápadne zaúčtovaný ako „správa ostatných výdavkov“. Tieto výdavky zahŕňajú napríklad chystané odmeny pre štátnych zamestnancov. Najväčšia položka – až 750 miliónov eur – je vyčlenená s cieľom „rekapitalizácie spoločností s majetkovou účasťou štátu“.

Budúci rok sa teda daňoví poplatníci budú cez vyššie dane skladať predovšetkým na spolufinancovanie európskych fondov, rastúce splátky štátneho dlhu, odmeny pre rozrastajúcu sa armádu štátnych zamestnancov, zachraňovanie štátnych firiem a akési záhadné „rozpočtové rezervy“. Ak chcela vláda týmto rozpočtom naznačiť, že daňoví poplatníci sa vyššími daňami skladajú na bujnejúci štátny aparát, lepšie to ani nemohla napísať.

Pokiaľ vláda nezačne v blízkej budúcnosti naozaj seriózne šetriť, verejné výdavky na Slovensku budú v najbližších rokoch dosahovať 47 percent HDP. Dlhodobo vyššiu úroveň výdavkov mala naša vlasť len v 90. rokoch minulého storočia, teda za éry Vladimíra Mečiara, a v roku 2000, keď Dzurindova vláda zachraňovala banky.

Už v septembri sme pri prezentácii projektu „Čo dostávam za svoje dane“ upozorňovali, že Slovensko nie je daňovo konkurencieschopné a vládny balíček zvyšovania daní situáciu ešte viac zhorší. Podľa prognóz Európskej komisie z mája tohto roku malo Slovensko v roku 2025 dosiahnuť ekonomický rast 2,9 percenta, teda menej než Maďarsko (3,5 percenta) a Poľsko (3,4 percenta), ale aspoň nepatrne viac než Česko (2,8 percenta). Už v tejto prognóze situácia nevyzerala bohvieako dobre.

Podľa novšej, aktualizovanej prognózy ministerstva financií, ktorá je súčasťou predloženého rozpočtu, by slovenská ekonomika vplyvom „konsolidačného balíčka“ mala na budúci rok narásť už len o 2,2 percenta, čím sa definitívne prepadne na posledné miesto vo Vyšehradskej štvorke. Podľa aktuálnych prognóz centrálnych bánk by poľská ekonomika mala budúci rok rásť o 3,8 percenta, maďarská o 3,3 percenta a česká o 2,8 percenta.

V roku 2026 očakávajú centrálne banky, že maďarská ekonomika porastie o štyri percentá a poľská o 3,1 percenta. Česká ekonomika má rovnako ako slovenská rásť o 2,4 percenta len z vyššej základne. Už dnes je však jasné, že aj v roku 2026 bude potrebný ďalší „konsolidačný balíček“, ktorý z už aj tak nízkeho rastu našej ekonomiky ešte čosi ukrojí. To znamená, že Slovensko sa bude aj v nadchádzajúcich rokoch oproti svojim susedom čoraz viac ekonomicky prepadávať.

Nuž, pri takomto manažmente verejných financií sa tomu vlastne ani nemožno čudovať.

Autor je analytik MESA10 a pôsobí v politickej strane Demokrati