Vojna trvá už 1000 dní, Majdan zaplnili vlajky za padlých Ukrajincov
Kyjevský Majdan, čiže námestie Nezávislosti, býval srdcom ukrajinských revolúcií a pre mnohých je jediným miestom, kde môžu skutočne uctiť pamiatku svojich blízkych. Kým vojna na Ukrajine vstupuje do svojho tisíceho dňa, na Námestí Nezávislosti v hlavnom meste sa stále rozrastá more modro-žltých vlajok na počesť padlých, napísal portál Euronews.
Od začiatku rozsiahlej ruskej invázie vo februári 2022 padlo podľa západných odhadov v bojoch približne 80-tisíc ukrajinských vojakov. Mnohí z nich boli dobrovoľníci, ktorí zanechali civilný život, aby vypočuli volanie a išli brániť svoju krajinu.
Ich blízki dúfajú, že ich obete nebudú zabudnuté, a umiestňujú na trávniku na námestí malé, jednoduché vlajky ručne označené menami a dátami padlých.
"Dala som ju sem, aby niekto, kto pôjde okolo, mohol vidieť, že tento človek kedysi žil a položil za nás život," povedala Svitlana Kiričenková. Prišla z Čerkaskej oblasti, aby nahradila počasím ošľahanú vlajku, ktorú tu umiestnila pred vyše rokom na počesť svojho syna, ktorý zahynul v boji. Na jej miesto teraz starostlivo umiestnila novú.
"Aby sme mohli pokojne žiť medzi svojimi, a nie aby nám Rusi diktovali, ako máme žiť a čo máme robiť," dodala.
Archívy agentúry AP ukazujú, že prvé vlajky sa na trávniku na námestí objavili v máji prvého roku vojny. Teda krátko po tom, ako sa ruské jednotky stiahli z Kyjevskej oblasti a hlavnému mestu prestala hroziť okupácia.
Fotografie z tej doby ukazujú desiatky vlajok úhľadne usporiadaných v radoch na trávnatej ploche. Ako vojna pokračovala, miesto sa premenilo. Tráva zmizla a nahradili ju vyšliapané cestičky pripomínajúce chodníky na cintorínoch, ktoré sa vinou medzi tisíckami vlajok.
Objavilo sa medzi nimi aj mnoho portrétov, ktoré priniesli príbuzní. Zobrazujú sebavedomé a usmievavé tváre vo vojenských uniformách. Miesto je tiež posiate čerstvými aj sušenými kvetmi, ktoré predstavujú poctu smútku a základný kameň ukrajinskej histórie.
Námestie Nezávislosti bolo napokon dlho srdcom ukrajinských revolúcií. Pre mnohých je jediným vhodným miestom na spomienku na blízkych. Je to pamätník vytvorený samotnými ľuďmi, vedenými hlbokou potrebou uctiť pamiatku svojich padlých pri absencii oficiálneho vládneho pamätníka.
Iní vojaci a rodiny sem prichádzajú posedieť a ticho pritom hľadí do diaľky. Okoloidúci sa zastavujú, pokľaknú. Čoskoro nato sa ale život v hlavnom meste zase rozbieha a vracia do svojho obvyklého tempa.
Nové vlajky medzitým pribúdajú takmer denne. Neďaleko odtiaľto sa skoro každý deň odohrávajú smútočné obrady, po ktorých nasledujú chvíle ticha. Rozrastajúci sa pamätník pripomína cenu, ktorú Ukrajina platí za svoju slobodu.