Ženské telá sa stali zbraňami vojny v Sudáne
V celej histórii Sudánu civilní a vojenskí vodcovia používali ženské telá na vedenie vojny a dosiahnutie politických ziskov, opisuje Hala Alkarib, sudánska aktivistka, spisovateľka a regionálna riaditeľka Strategickej iniciatívy pre ženy v Africkom rohu, miestnej feministickej siete.
Vodcovia politicky ťažili z utrpenia, ktoré zažívali ženy a civilisti. Vytvorili krátkozraké dohody medzi vojenskými a civilnými elitami, ktoré nedokázali vyriešiť obavy z beztrestnosti a zodpovednosti. Sudán bude pokračovať vo svojom kolobehu konfliktov a hrôz, pokiaľ sa nevyriešia škody a rozsah násilností spôsobených ženám, dievčatám a komunitám.
V dôsledku toho nie je prekvapujúce, že sexuálne násilie sa stalo ústredným problémom hrozných bojov, ktoré sa začali 15. apríla 2023. Vo vojne zahynuli desaťtisíce ľudí, pričom výskumníci z Británie a Sudánu tento mesiac uviedli, že počet obetí ničivého konfliktu je výrazne vyšší, ako sa predtým zaznamenalo.
Viac ako 14 miliónov ľudí bolo tiež nútených opustiť svoje domovy. Záznamov o sexuálnom násilí môžu byť státisíce. Podľa odhadov Organizácie Spojených národov (OSN) boli viac ako tri milióny žien a dievčat v Sudáne ohrozené rodovo podmieneným násilím, vrátane násilia zo strany intímnych partnerov ešte predtým, ako minulý rok vypukol tento posledný záchvat bojov. Do vlaňajšieho júla sa ich počet vyšplhal na odhadom 4,2 milióna ľudí.
Odhady zodpovedajú realite
Odhady Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sú teraz mimoriadne blízke realite. Sexuálne násilie rastie už od prvého dňa vojny. Je nevyhnutné uznať, že zneužívanie tiel žien a civilistov ako vojnových zbraní v sudánskej politike predchádzalo vláde bývalého prezidenta Omara al-Bašíra, ktorý bol zvrhnutý pri prevrate v roku 2019.
Sudánsky politický sektor vždy podporoval kultúru násilia a beztrestnosti, najmä pokiaľ ide o sexuálne násilie, ako súčasť dynamiky moci. Od roku 1987 sudánske úrady, občania a vojenské elity páchali zverstvá na obyvateľoch pohoria Nuba, čím otvorili Bašírovi cestu k brutalite voči civilistom a sexuálnemu násiliu v Darfúre a inde v Sudáne. Toto používanie násilia pokračuje bez prerušenia až do súčasnosti.
Sudán bol príbehom nádeje a inšpirácie pred piatimi rokmi, po zvrhnutí Bašírovej administratívy. Príbeh však nebol taký optimistický, ako sa zdalo. Bašír, ktorý vládol Sudánu 30 rokov, sa pri udržaní svojej moci spoliehal na vnútorné konflikty. Prijal množstvo zákonov, ktoré dehumanizovali ženy a účinne kriminalizovali obete sexuálneho násilia, čím formalizovali dlhodobú kultúru beztrestnosti.
Ako opisuje aktivistka Hala Alkarib, násilie dnes zmenilo jej krajinu a uväznilo ľudí medzi slabé a spolupáchateľské vedenie armády a ozbrojenú armádu s medzinárodnými a regionálnymi prepojeniami.
Sily rýchlej podpory (RSF) vyrástli z arabských milícií známych ako Janjaweed, ktoré pomohli sudánskej armáde rozdrviť povstanie v Darfúre v roku 2000. Sexuálne násilie a zabíjanie státisícov žien, chlapcov a mužov sa dnes v Sudáne stalo životným štýlom.
Násilie zmenilo krajinu
Osoby, ktoré prežili sexuálne násilie, dostávajú malú alebo žiadnu pomoc a ich utrpenie sa neuznáva. Masaker v El Geneina v Západnom Darfúre v roku 2023 spôsobil, že stovky žien a dospievajúcich dievčat, ako aj ich komunity, trpeli fyzickou agóniou, zraneniami a traumou.
Od začiatku vojny mnoho sudánskych žien a mladých dievčat spáchalo samovraždu v dôsledku sexuálneho násilia. V štáte Gezeira v centrálnom Sudáne sa cez sociálne siete rozšírili správy o ženách, ktoré spáchali samovraždu utopením sa v Níle.
„Kolegovia a ja sme boli schopní potvrdiť dva príklady žien, ktoré pili miestnu farbu na vlasy po tom, čo ich znásilnili bojovníci RSF pred ich mužskými rodinnými príslušníkmi v jednej z dedín Geziry, ako aj štyri prípady žien, ktoré sa utopili v Níle,“ opísala Hala Alkarib.
Zistili, že skupinové znásilnenia predstavujú viac ako 90 percent prípadov sexuálneho násilia. Sudánska aktivistka mala rozhovory so ženami, ktoré boli skupinovo znásilnené viac ako 12 mužmi. Dostali aj správy o obchodovaní s ľuďmi, sexuálnom otroctve a nútenej práci. V takmer 85 percent prípadov páchateľov identifikovali ako príslušníkov ozbrojenej skupiny RSF.
Ďalší podozriví boli identifikovaní ako členovia ozbrojených organizácií a sudánskych ozbrojených síl. Problémy a potreby v Sudáne prevažujú nad poskytovanou pomocou a službami. Neistota a nedostatok financií sťažujú poskytovanie humanitárnej podpory, najmä ženám a deťom.
Obete sexuálneho násilia majú obmedzené zdroje na zotavenie a rekonštrukciu svojho života. Sudánska občianska spoločnosť od začiatku vojny presadzovala civilnú ochranu, no nestalo sa tak. Zdá sa, že komunita darcov nepočúva.
Podľa sudánskych organizácií bojujúcich proti rodovému násiliu sa veľa detí narodilo v dôsledku znásilnenia, pričom väčšina z nich bola opustená. Mnohí očití svedkovia z juhu Chartúmu uviedli, že bojovníci RSF buď predávali deti a novorodencov niekoľkým zostávajúcim obyvateľom mesta, alebo ich nechali zahynúť na uliciach.
„O týchto aspektoch vojny sa pravdepodobne nebude diskutovať na prípadných mierových rokovaniach, ale ak zostanú skryté, násilie bude pokračovať. Úprimne dúfam, že tentoraz to nebude ako obvykle a že zodpovednosť, ochrana a uznanie toho, čo sudánske ženy a muži zažili, budú v popredí každého politického procesu,“ uzavrela Hala Alkarib.