Trump zvažuje letecké útoky na iránske jadrové zariadenia, pokračuje v stratégii "maximálneho tlaku"
Zvolený americký prezident Donald Trump zvažuje niekoľko možností, ako zabrániť Iránu vo vývoji vlastných jadrových zbraní. Jednou z nich sú preventívne letecké útoky na iránske jadrové zariadenia, informoval v piatok denník The Wall Street Journal. Správa pochádza z Times of Israel.
Podľa WSJ Trump pracuje na takzvanej "stratégii maximálneho tlaku 2.0". Znamenalo by to obnovenie politiky tvrdých sankcií voči Iránu, ktorú Trump presadzoval počas svojho prvého funkčného obdobia, keď odstúpil od dohody z roku 2015, podľa ktorej mal Irán obmedziť svoj jadrový program výmenou za uvoľnenie sankcií.
Dve stratégie
Štyri informované zdroje uviedli, že Trump zvažuje dve možné stratégie. Prvá predpokladá, že Spojené štáty zvýšia vojenský tlak na Irán vyslaním veľkého počtu amerických vojakov, lietadiel a lodí na Blízky východ.
Tento plán počíta s predajom pokročilých zbraní Izraelu, vrátane bômb na ničenie bunkrov, čo by posilnilo útočné schopnosti izraelskej armády a umožnilo znefunkčnenie iránskych jadrových zariadení.
Druhou možnosťou je hrozba vojenskou silou v kombinácii s tvrdými finančnými sankciami USA, ktoré by mohli podkopať iránsku ekonomiku. Ako píše WSJ, vládu v Teheráne by to mohlo dotlačiť k diplomatickému urovnaniu krízy.
Nová vojna
Podľa WSJ Trump hľadá možnosti, ktoré zabránia vypuknutiu novej vojny, vrátane tej, do ktorej by boli zatiahnuté americké ozbrojené sily.
Zdroje WSJ poznamenali, že diskusie o iránskom jadrovom programe sa zintenzívnili, ale zatiaľ sú všetky v počiatočnom štádiu.
Nie je jasné, ktorú možnosť si Trump - ktorý povedal, že sa snaží vyhnúť tretej svetovej vojne - vyberie. V rozhovore pre magazín Time zverejnenom 12. decembra uviedol, že USA by mohli ísť do vojny s Iránom, a to aj preto, že Teherán pripravuje plány na jeho zabitie. "Stať sa môže čokoľvek. Toto je veľmi nestabilná situácia," povedal Trump.
Irán obnovil svoj jadrový program v roku 2019, rok po tom, čo od jadrovej dohody s ním odstúpili Spojené štáty vedené Trumpom.
Teherán však dohodu podpísanú aj s ďalšími štátmi ešte do istej miery dodržiaval, avšak napokon od nej úplne odstúpil v januári 2020 po tom, čo pri Trumpom schválenom raketovom útoku zahynul v Bagdade iránsky generál Kásem Solejmání.