Najďalej od Slnka, a predsa nie je najchladnejšou planétou. Čím je modrý obor na okraji našej sústavy unikát

Astronóm Galileo Galilei bol jedným z prvých ľudí, ktorí identifikovali Neptún ako vesmírny objekt, no na základe jeho pomalého pohybu predpokladal, že ide o hviezdu. Podľa súhrnu napísaného výskumníkmi z University of St. Andrews v Škótsku asi o dvesto rokov neskôr, v roku 1846, francúzsky astronóm Urbain Jean Joseph Le Verrier vypočítal približnú polohu Neptúna štúdiom gravitačne vyvolaných porúch v pohyboch Uránu.

V tom istom čase Le Verrier vypočítal existenciu Neptúna, rovnako ako anglický astronóm John Couch Adams. Títo dvaja vedci nezávisle od seba prišli s takmer identickými matematickými predpoveďami o existencii Neptúna. Le Verrier potom o svojich výpočtoch informoval svojho kolegu, nemeckého astronóma Johanna Gottfrieda Galleho, a Galle a jeho asistent Heinrich d‘Arrest potvrdili Le Verrierove predpovede pozorovaním a identifikáciou Neptúna cez ďalekohľad v jeho observatóriu v Berlíne.

Rovnako ako Zem, aj Neptún má skalnaté jadro, no má oveľa hustejšiu atmosféru, ktorá znemožňuje existenciu života, ako ho poznáme. Astronómovia sa stále snažia zistiť, v akom bode je planéta taká obrovská, že môže v tejto oblasti nazbierať veľa plynu, čo sťažuje alebo znemožňuje existenciu života, uvádza portál Space.com.

Prečo je modrý

Oblaková pokrývka planéty má obzvlášť živý modrý odtieň, ktorý je čiastočne spôsobený zatiaľ neidentifikovanou zlúčeninou a výsledkom absorpcie červeného svetla metánom v prevažne vodíkovo-héliovej atmosfére planéty. Štúdiom oblakov na plynnom obrovi vedci dokázali vypočítať, že deň na...