Bielorusko prepustilo väznenú občianku USA, Viasna o jej zadržaní ani nevedela
Bieloruské úrady prepustili z väzenia americkú občianku Anastassiu Nuhferovú. Podľa agentúry AP o tom v nedeľu informoval americký minister zahraničných vecí Marco Rubio.
"Vďaka vedeniu prezidenta USA Bielorusko práve jednostranne prepustilo nevinnú Američanku Anastassiu Nuhferovú, ktorá bola vzatá do väzby počas prezidentovania Joea Bidena," napísal Rubio na sociálnej sieti X.
Dodal, že jej prepustenie je dôkazom úspešnosti politiky "mier prostredníctvom sily", ktorú chce uplatňovať administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa.
Podrobnosti sú nejasné
Rubiovo vyhlásenie sa objavilo krátko po vlnách prepúšťania väzňov v Bielorusku. Najstaršia bieloruská organizácia pre ľudské práva Viasna však súčasne tvrdí, že pre odpor voči bieloruskému režimu zostáva vo väzbe viac ako 1250 ľudí.
Podľa Rádia Sloboda (RFE/RL) sú podrobnosti o zadržaní Nuhferovej nejasné. Jej meno sa predtým verejne nespomínalo a nefigurovalo na zoznamoch politických väzňov. Pavel Sapelka z organizácie Viasna povedal, že on ani jeho kolegovia nevedeli o jej zadržaní ani o jeho okolnostiach.
"Minsk nikdy nezverejnil jej meno a Washington nezverejňuje mená Američanov zadržiavaných v zahraničí bez súhlasu ich rodín," uvádza sa vo vyhlásení rezortu diplomacie USA.
Americké ministerstvo zahraničných vecí však neskôr v nedeľu informovalo, že Nuhferová bola zadržaná začiatkom decembra 2024. Začiatkom januára bol konzulárnemu úradníkovi z Washingtonu umožnený prístup k americkej zadržanej - AP podotkla, že takáto ústretovosť je v Bielorusku ojedinelá.
Gesto dobrej vôle?
Podľa AP nateraz nie je jasné, aké - a či vôbec nejaké - ústupky Minsk požadoval výmenou za prepustenie občianky USA.
Bývalý vysokopostavený bieloruský diplomat pre agentúru AP povedal, že zatknutie Nuhferovej súvisí s protestmi v Bielorusku v roku 2020.
Citovaný zdroj, ktorý kvôli obavám o bezpečnosť hovoril pod podmienkou anonymity, tvrdí, že prepustenie americkej občianky ponúkol samotný Lukašenko ako "ako gesto dobrej vôle". Tento Západom neuznaný prezident však pritom odmieta z väzenia prepustiť zostávajúcich bieloruských opozičných a ľudskoprávnych aktivistov.
V Bielorusku sa v nedeľu 26. januára konali prezidentské voľby, za ktorých víťaza bol vyhlásený Alexandr Lukašenko a ktorý tak získal svoj v poradí už siedmy prezidentský mandát. Lukašenko je často označovaný za "posledného európskeho diktátora", píše AP.
Lukašenkova podpora pre vojnu na Ukrajine viedla k pretrhnutiu vzťahov Bieloruska s USA a EÚ, čím sa skončila aj jeho "hra" so Západom, ktorej cieľom bolo získanie ďalších dotácií od Kremľa.
Expert na Bielorusko z Carnegie Russia and Eurasia Center Arciom Šrajbman (v exile používa meno Artyom Shraybman) však predpokladá, že Minsk by sa po voľbách mohol pokúsiť zmierniť svoju úplnú závislosť od Ruska tým, že sa bude opäť snažiť osloviť Západ.
"Lukašenkovým prechodným cieľom je využiť voľby na potvrdenie svojej legitimity a pokúsiť sa prekonať svoju izoláciu, aby aspoň začal rozhovor so Západom o zmiernení sankcií," povedal Šrajbman.