Poslanci posunuli zmeny v zdravotníckej legislatíve a novom stavebnom zákone do druhého čítania
Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok posunuli do druhého čítania legislatívu, ktorá je súčasťou dohody s Lekárskym odborovým združením (LOZ). Za návrh hlasovalo 77 zo 77 prítomných. O súbore úprav parlament rokuje v skrátenom legislatívnom konaní. Prijatím zákonov lekárski odborári koncom minulého roka podmienili stiahnutie hromadných výpovedí.
Zmeny sa majú podľa dohody s odborármi týkať valorizácie platov lekárov, uzákonenia personálnych normatívov v nemocniciach či skrátenia pracovnej doby zdravotníkov v nemocniciach. Upraviť by sa mali aj povinnosti zdravotných poisťovní či Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS).
Nová zdravotnícka legislatíva
Nová legislatíva má priniesť vypustenie trestného sankcionovania pri porušovaní povinností vyplývajúcich zo zákona v čase mimoriadnej situácie. Kritická nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti by po novom už nebola zahrnutá medzi mimoriadne udalosti.
Podľa navrhovanej legislatívy sa tiež ustanovuje osobitná právna úprava rozsahu pracovného času zdravotníckych pracovníkov pracujúcich v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti. "A to tak, že pre všetkých týchto zdravotníckych pracovníkov, ktorí pracujú pri nepretržitom poskytovaní zdravotnej starostlivosti, bez ohľadu na konkrétny spôsob rozvrhnutia ich pracovného času, sa pracovný čas môže ustanoviť najviac v rozsahu pracovného času zamestnanca v nepretržitej prevádzke," píše sa v dôvodovej správe k návrhu. Rozsah pracovného času zamestnanca v nepretržitej prevádzke je 37 a pol hodiny.
Po novom sa majú tiež vypustiť znížené základné zložky miezd na roky 2025 a 2026. Platiť by teda mal nárast miezd 9,66 percenta na rok 2025 pre všetkých zdravotníckych pracovníkov s účinnosťou od 1. marca 2025 a nárast miezd 6,44 percenta na rok 2026 pre všetkých zdravotníckych pracovníkov. Zmeny teda majú zabezpečiť zvyšovanie platov lekárov podľa pôvodného stavu pred konsolidáciou. Výnimkou sú lekári, ktorí pracujú na menej ako polovicu úväzku a zároveň pracujú u iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti s výnimkou nemocníc a záchraniek. Rovnako, ak sú štatutárnym orgánom iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ako je poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Ministerstvo zdravotníctva by tiež malo všeobecne záväzným právnym predpisom upraviť aj minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie jednotlivých druhov ústavných zdravotníckych zariadení.
ÚDSZ by mal po novom zverejňovať na svojom webovom sídle do 30 dní od ich doručenia zdravotnými poisťovňami údaje o úhradách DRG.
Návrh by mal byť účinný dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov SR okrem ustanovení súvisiacich s úpravou základnej zložky mzdy lekárov a zubných lekárov, ktoré by boli účinné od 1. marca 2025. Úprava minimálnych požiadaviek na personálne zabezpečenie jednotlivých druhov ústavných zdravotníckych zariadení má byť účinná od 1. januára 2026.
Súbor zdravotníckej legislatívy vychádza zo zmluvy o nastolení sociálneho zmieru v zdravotníctve, ktorú v decembri 2024 v mene vlády podpísal minister zdravotníctva Kamil Šaško s LOZ. Vláda sa v nej zaviazala k plneniu viacerých požiadaviek lekárskych odborárov. Uzavretím zmluvy sa podarilo zabrániť kolapsu nemocníc, ktorý hrozil pre výpovede viac ako 3300 lekárov. Lekári sa vrátili do nemocníc podmienečne s tým, že sa do konca februára 2025 podarí prijať zákony podľa dohody. V opačnom prípade z nemocníc v marci odídu.
Zmeny v stavebnom zákone
Poslanci Národnej rady posunuli v utorok do druhého čítania aj vládny návrh zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zmenami vyvolanými stavebným zákonom. Legislatívou upravujú desiatky právnych predpisov súvisiacich s návrhom nového stavebného zákona, o ktorom má parlament definitívne rozhodnúť na aktuálnej schôdzi. Rokujú o nej v skrátenom legislatívnom konaní, keďže musí nadobudnúť účinnosť spolu so stavebným zákonom, teda 1. apríla tohto roka.
"Nejde pritom len o odstránenie formálneho nesúladu, ktorý by bolo možné preklenúť výkladom, ale o komplexné procesné zmeny, nové inštitúty a odlišný spôsob povoľovania stavieb, ktoré je nevyhnutné reflektovať aj v osobitných predpisoch, aby s účinnosťou novej stavebnej legislatívy bolo vzájomné pôsobenie týchto právnych regulácií možné, bezproblémové a dávalo adresátom práva jasnú odpoveď na ich právnu situáciu," uviedlo Ministerstvo dopravy (MD) SR.
Nový stavebný zákon nahradí v súčasnosti platný a účinný stavebný zákon, ako aj platný zákon o výstavbe s odloženou účinnosťou od 1. apríla 2025. Z dôvodu zmeny nového povoľovacieho procesu na úseku výstavby, ako aj v úprave vydávania záväzných stanovísk dotknutými orgánmi by omeškanie v účinnosti súvisiacich zmien v iných právnych predpisoch spôsobilo podľa ministerstva komplikácie až zastavenie povoľovacích procesov stavieb. "Negatívny vplyv na proces prípravy a povoľovania stavieb by spôsobil vážne ekonomické škody a sekundárne by znamenal aj výrazný pokles stavebných zákaziek, a tým aj zníženie výkonnosti stavebného trhu, vrátane negatívneho vplyvu na výnosovú časť verejných rozpočtov," zdôvodnil potrebu zmien rezort dopravy.