Izrael požaduje prepustenie všetkých rukojemníkov, uviedol izraelský minister v Bruseli
Izrael požaduje prepustenie všetkých rukojemníkov, až potom bude môcť podľa izraelského ministra zahraničia Gideona Saara skončiť vojna v palestínskom Pásme Gazy.
Izraelský minister to uviedol dnes v Bruseli, kde sa zúčastnil Asociačnej rady EÚ-Izrael. Rokovaniu, ktoré je prvé od roku 2022, predsedala šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová a za Česko sa ho zúčastnil minister zahraničných vecí Ján Lipavský.
Fakt, že sa asociačná rada konala, vníma izraelský minister ako "pozvánku k otvorenému a konštruktívnemu dialógu". "Niektoré európske krajiny majú rozdielne pozície. Napríklad postoj Maďarska a Českej republiky k Izraelu nie je rovnaký ako postoj Slovinska a Írska. Počúval som ich a odpovedal na ich obavy. Sme zvyknutí čeliť kritike, pokiaľ kritika nie je spojená s delegitimizáciou, démonizáciou alebo dvojitým metrom," uviedol po skončení dnešnej schôdzky minister Saar.
Pripravený na dialóg
Židovský štát je podľa šéfa diplomacie vždy pripravený viesť dialóg. "Nikto nás ale nedonúti ohroziť našich ľudí, nemôžeme ich vystaviť riziku vyhladenia," vyhlásil s tým, že hlasy o vyhladení Izraela zaznievali v posledných dňoch napríklad zo strany Iránu, Jemenu, ale aj z Bejrútu či z Gazy.
Minister v Bruseli zopakoval izraelskú požiadavku na úplnú demilitarizáciu Pásma Gazy, v ktorom už nesmú vládnuť teroristické organizácie ako je Hamas či Islamský džihád.
Podľa šéfky únijnej diplomacie sa dnes ministri zhodli, že neexistuje iné riešenie ako "dvojštátne riešenie". "Podporujeme palestínsku administratívu a návrat každého vysídleného Palestínčanov, pre ktorého je Gaza domovom. Budeme tiež podporovať rekonštrukciu Gazy spoločne s regionálnymi aktérmi. Na druhú stranu sa Pásmo Gazy už nesmie znovu stať útočiskom teroristov," dodala Kallasová s tým, že v apríli má v pláne rokovania aj s palestínskym.
Hlavnou témou dnešného stretnutia bola humanitárna situácia v pásme Gazy, izraelsko-palestínske vzťahy i celkovo situácia v regióne Blízkeho východu. Podľa izraelského ministra sú v rámci EÚ "veľmi priateľské krajiny a sú menej priateľské krajiny". Dnešné rokovanie však podľa neho ukázalo, že existuje ochota obnoviť normálne vzťahy.
Zhoda na spoločnej pozícii
Český minister zahraničia Ján Lipavský ocenil, že sa Asociačná rada EÚ-Izrael konala a že sa dvadsaťsedmičke ešte pred rokovaním podarilo zhodnúť na spoločnej pozícii.
V nej sa okrem iného hovorí o tom, že palestínskym obyvateľom Pásma Gazy, ktorých vojna medzi Izraelom a teroristickým hnutím Hamas vyhnala z ich domovov, by mal byť zaistený dôstojný návrat domov a že Európa prispeje k obnove zničeného územia.
O spoločnej pozícii EÚ sa v Bruseli rokovalo posledných niekoľko týždňov. Podľa informácií ČTK boli mnohokrát rokovania na pracovnej úrovni veľmi vyhrotené.
Najnáročnejšie bolo zladiť pozície medzi krajinami ako je Španielsko, ktoré je hlasným kritikom Izraela najmä kvôli jeho ofenzíve v Pásme Gazy, a napríklad Maďarsko, ktoré je veľkým stúpencom židovského štátu. Česká republika, ktorá tiež Izrael silne podporuje, bola s výsledným textom spokojná.
"Vieme, ako sa líšia pozície jednotlivých členských štátov, nepovedal by som, že sú tu dva tábory, skôr je to taký vejár názorov, ako sa štáty vyjadrujú k niektorým otázkam," povedal novinárom Lipavský. Dnešná debata sa podľa neho koncentrovala na otázky prímeria, na humanitárne otázky aj na nutnosť prepustenia rukojemníkov. Šéf českej diplomacie Izrael tento týždeň v stredu a vo štvrtok navštívi, v pláne má stretnutie aj s izraelským prezidentom Jicchakom Herzogom a premiérom Benjaminom Netanjahuom.
Ničivú vojnu v Pásme Gazy podnietil 7. októbra 2023 teroristický útok Hamasu a jeho spojencov na juh Izraela, kde ozbrojenci pozabíjali takmer 1200 ľudí, väčšinou civilistov, a 251 ďalších uniesli ako rukojemníkov na palestínske územie.
Izraelská armáda v reakcii zaútočila na Pásmo Gazy, kde v dôsledku ťažkého bombardovania a bojov podľa tamojších úradov ovládaných Hamasom dodnes zahynulo alebo je nezvestných v sutinách celkom 62-tisíc ľudí. Bilancia započítava ozbrojencov i civilistov, ktorých je však väčšina.