Nestiahneme sa, vyhlásil Putin. Macrona varoval pred Napoleonovým osudom
Prezident Vladimír Putin vo štvrtok vyhlásil, že Rusko by si malo vybrať taký mier na Ukrajine, ktorý zaistí dlhodobú bezpečnosť Ruska a jeho udržateľný rozvoj. Ustúpiť na Ukrajine nemieni. Ruskí činitelia kritizujú Macronov stredajší výrok o ochrane Európy francúzskym jadrovým dáždnikom. Podľa Lavrova ide o hrozbu pre Rusko.
„Musíme si sami vybrať taký variant mieru, ktorý nám bude vyhovovať a ktorý zaistí našej krajine dlhodobý mier,“ povedal Putin ženám, ktoré vo vojne stratili svojich príbuzných.
Nevzdáme sa, tvrdí Putin
"Nepotrebujeme nič cudzieho, ale svojho sa nevzdáme," dodal Putin. Na otázku matky padlého vojaka, či Rusko ustúpi, odpovedal, že to Rusko nemá v úmysle.
Niektorí ľudia zabúdajú, ako dopadol Napoleon, reagoval potom Putin na návrh francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona chrániť Európu francúzskym jadrovým dáždnikom.
Francúzsky cisár v roku 1812 ťahal so svojou armádou cez Rusko až do Moskvy, ale potom bol nútený k zúfalému zimnému ústupu s obrovskými stratami na životoch. „Stále existujú ľudia, ktorí sa chcú vrátiť do Napoleonových čias a zabúdajú, ako to skončilo,“ povedal Putin bez toho, aby Macrona menovite spomenul.
Hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová vo štvrtok povedala, že „absolútne neprijateľné“ je pre Moskvu len dočasné prímerie na Ukrajine, ako ho podľa nej navrhujú najmä Paríž a Kyjev. "Nevyhnutné sú pevné dohody o definitívnom urovnaní," povedala Zacharovová.
Jadrová rétorika ako hrozba pre Rusko
Stredajší výrok francúzskeho prezidenta Macrona označil vo štvrtok ruský minister zahraničia Sergej Lavrov za hrozbu. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov hovoril o vysoko konfrontačnej a jadrovej rétorike zo strany Francúzska. Obaja ruskí činitelia pritom odmietli možnosť rozmiestnenia európskych vojakov po prípadnom prímerí na Ukrajine.
„Samozrejme je to hrozba voči Rusku. Ak nás (Macron) považuje za hrozbu, zvolá schôdzku náčelníkov generálnych štábov európskych krajín a Británie, hovorí o tom, že sa treba pripraviť na použitie jadrových zbraní proti Rusku, je to samozrejme hrozba,“ uviedol vo štvrtok Lavrov podľa TASS na tlačovej konferencii. Podľa Peskova to vytvára dojem, že „Francúzsko sa usiluje o pokračovanie vojny.“
Západné krajiny vrátane Francúzska a Spojených štátov sa v roku 2022 postavili na stranu Ruskom napadnutej Ukrajiny. Kyjevu poskytli okrem iného podporu v podobe dodávok zbraní a na Rusko kvôli jeho agresii uvalili sankcie. V januári sa ale do Bieleho domu vrátil Trump, ktorý prístup Washingtonu k Moskve zmenil. Tvrdí, že chce vojnu čo najskôr ukončiť, kritizuje ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a vystupuje ústretovejšie voči ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi.
Vyslanie vojakov na Ukrajinu
Paríž už skôr uviedol, že je pripravený zvážiť vyslanie vojakov na Ukrajinu, ktorí by mali zabezpečiť dodržiavanie prípadnej mierovej dohody. Z Ruska už skôr zaznelo, že prítomnosť akýchkoľvek jednotiek z krajín NATO by bola pre Moskvu neprijateľná, podotkol Reuters.
"Nevidíme priestor pre kompromisy," vyhlásil dnes podľa TASS Lavrov. Peskov dnes povedal, že názor Moskvy na možnú prítomnosť európskych jednotiek po prímerí je zrejmý.
„V skutočnosti hovoríme o konfrontačnom nasadení určitého pominuteľného kontingentu,“ povedal hovorca Kremľa. Moskva to naďalej považuje na neprijateľné, napísal TASS.
Hovorca Kremľa dnes naopak súhlasil so stredajším vyjadrením amerického ministra zahraničia Marka Rubia, ktorý v rozhovore so stanicou Fox News označil boje na Ukrajine za „zástupnú vojnu“ medzi USA a Ruskom. „Úprimne, je to zástupná vojna medzi jadrovými mocnosťami - USA, ktoré pomáhajú Ukrajine, a Ruskom. A musí skončiť,“ povedal šéf americkej diplomacie.
„Súhlasíme s tým. Hovorili sme to opakovane. Povedali sme, že to je v skutočnosti konflikt medzi Ruskom a kolektívnym Západom. A hlavnou krajinou kolektívneho Západu sú Spojené štáty,“ reagoval Peskov. „A súhlasíme, že je čas zastaviť tento konflikt a vojnu,“ dodal hovorca Kremľa.