Chráňme obete, nie páchateľov

Keď v roku 2010 prišla vtedy vládna SaS s nápadom zlúčiť Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas do jednej inštitúcie, diskusia v médiách sa točila okolo otázky, či toto spojenie naozaj prinesie sľubované úspory. Spojenie dvoch verejnoprávnych médií sa na jednej strane logicky núkalo, na druhej strane má rozhlasová a televízna práca svoje špecifiká. Tak či onak, SaS svoj plán napokon presadila a obe organizácie sa spojili do jednej. Vydržalo to dodnes.

Tento rok ministerstvá vnútra a spravodlivosti dlhé mesiace riešili podobnú otázku: či dva štátne úrady v ich pôsobnostiach nie sú zbytočné, a či by nebolo logické – a v čase konsolidácie aj ekonomicky žiadúce – zastrešiť to jednou inštitúciou. Napokon sme sa rozhodli takýto návrh schváliť vo vláde a predložiť do parlamentu.

Dva podobné príbehy však majú rozdielne kulisy. Keď svoje zlučovanie robila SaS, neboli žiadne „živé reťaze“ okolo parlamentu. Žiadne protesty mimovládok v Mlynskej doline. Žiadne mediálne smršte o tom, ako práve teraz zaniká na Slovensku demokracia – hoci išlo o verejnoprávne médiá. Skrátka: keď rovnaký krok robia liberáli, je to o ekonomickej výhodnosti. Keď to robí táto vláda, je to smrteľná rana demokracii.

Je logické, správne a ekonomicky výhodné, že ochrana obetí trestných činov a ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti budú zastrešené jedným úradom. Jeho šéfa zvolí parlament a úrad nastaví jasné pravidlá: aby v prípade ochrany oznamovateľov hájil tých, ktorí v dobrej viere upozornili na nezákonné praktiky vo svojej firme a nemajú byť terčom pomsty zamestnávateľa. Lenže aj zamestnávateľ musí mať svoje práva, a preto bude môcť požiadať o preskúmanie poskytnutej ochrany. Bude mať aj právo pravidelne žiadať o preverenie, či dôvody na pokračovanie ochrany ešte trvajú. A oznámenie musí mať priamy a vecný súvis so zamestnávateľom.

Prípad „dobrých policajtov čurillovcov“ nie je dôvodom tejto zmeny, ale vážnym potvrdením, že doterajší systém nefungoval. Ak sa raz partička, ktorá chcela nakopať kolegyňu do rozkroku a podpáliť jej auto kanistrom, skrýva pod ochranu úradu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, asi každý chápe, že úlohou policajtov nie je takúto činnosť OZNAMOVAŤ – a za veľmi podivných okolností – ale ju VYŠETRIŤ.

Chráňme obete trestných činov aj oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Ale nie tých, ktorí sú z jej páchania obvinení.