Najspoľahlivejšie autá po stotisíc kilometroch? Rozobrali ich do skrutky

V motoristickej žurnalistike je štandardom týždňový redakčný test. Počas neho stihneme zhodnotiť dizajn, spotrebu vozidla v reálnej premávke, pozrieme sa na jeho jazdné vlastnosti a napríklad rýchlosť infotainmentu či praktickosť navrhnutého interiéru. Čo však nezistíme, je únava materiálu a spoľahlivosť vozidiel.

Nevidíme, či sa v dutinách prahov nezačína tvoriť korózia, či prevodovka po 50-tisíc kilometroch nezačne trhať, alebo či piestne krúžky tesnia tak, ako skutočne majú. Práve tu prichádza na rad dlhodobý testa štúdia spoločnosti Dekra s nemeckým magazínom AutoBild, ktorá nedostatky neodpúšťa.

Nasledujúci zoznam predstavuje elitu, teda 10 vozidiel, ktoré test ukončili s minimálnym počtom trestných bodov:

Vozidlá v teste musia najazdiť minimálne stotisíc kilometrov a to v skutočnom svete, teda vrátane napríklad studených štartov, diaľničných jázd, krátkych mestských poskakovaní. Jazdiť musia v letných horúčavách i mrazivých a snehom zahalených mesiacoch v zime tak, aby výsledky odrážali čo najvernejšie bežné používanie áut.

Všetky servisné úkony, aké sa počas tejto doby vyskytnú (vrátane chýb alebo porúch) musia vodiči zapísať do palubných denníkov. Prečo? Na konci budú zohrávať dôležitú úlohu v samotnom bodovaní spoľahlivosti týchto modelov. Nejde však iba o to.

Vozidlo napokon neputuje do bazáru, ale do dielne, kde ho nezávislí technici z organizácie Dekra, v spolupráci s redaktormi magazínu, rozoberú na súčiastky. Doslova. Motor sa rozloží, meria sa najrôznejšie opotrebenie v motorovej oblasti i prevodovky, rovnako ako v ďalších kľúčových miestach. Vrátane karosérie a kontroluje sa i stav kabeláže.

Výsledkom je známka, ktorá vychádza z počtu trestných bodov, ktoré model počas testu získal. Za posledné obdobie sa ukázal aj fascinujúci trend: zatiaľ čo niektoré jednoduché autá zlyhávajú na lacných materiáloch a korózii, zložitejšie prémiové vozidlá dokázali svoju technickú komplexnosť premeniť aj na mechanickú odolnosť.