Medzinárodné právo je v troskách, horia vojny o energie, platnosť zmlúv, územia aj holé prežitie
Autor je externým spolupracovníkom HN.
Už pomaly nič neplatí. Rusi sa už štyri roky pokúšajú Ukrajine silou ukradnúť veľké územia (zdôvodnením sú ruské bezpečnostné záujmy), hoci Ukrajina mala svoje územie podľa všetkého práva v riadnej držbe. Američania nedávno „ukradli“ Venezuelčanom prezidenta aj s prvou dámou (zdôvodnením sú americké bezpečnostné záujmy). Potom si chceli od Dánov a Grónčanov zobrať celé Grónsko (tiež bezpečnostné záujmy) a keby sa dalo, prípadne aj Kanadu (tiež bezpečnostné záujmy).
Najnovšie sa USA spolu s Izraelom pokúšajú zvrhnúť iránsky režim ajatolláha Chameneího (ako inak – bezpečnostné záujmy). Duchovný vodca Iránu neprežil bombardovanie svojej rezidencie.
A medzitým zhruba s frekvenciou jeden až dva prípady týždenne padajú po celom svete kariéry mocných, vplyvných a známych ľudí, ktorí sa nejako zaplietli s nebohým Jeffrey Epsteinom. Plus všelijaké ďalšie veci.
Napríklad. U nás najviac pociťujeme „studenú ropnú vojnu“. Ukrajina nám nechce cez ropovod Družba púšťať „našu ruskú“ ropu, pretože vraj Rusi zničili ropovod. Asi je to aj pravda, ale Družbu ničia aj Ukrajinci. Podľa Volodymyra Zelenského nemá zmysel ropovod opravovať, pretože Rusi ho vraj zase poškodia. Ako veľmi je poškodený, to ale Ukrajinci nechcú ukázať. Pre hostí je to vraj na ich území nebezpečné, hoci teda do Kyjeva prúdia návštevy ako na bežiacom páse.
Európska únia Maďarsku a Slovensku veľmi nepomáha. Hoci podľa zmlúv a platných výnimiek máme do roku 2027 právo kupovať aj ruskú ropu, zdá sa, že to celkom tak neplatí. Na papieri to síce máme, ale v rúre je sucho.
Rafinérie skupiny MOL (teda aj náš slovenský Slovnaft) tým pádom museli od vlád v Budapešti a Bratislave prijať po 250 tisíc ton ropy zo štátnych zásob. Skúšame to cez ropovod Adria, ale tam nám zase Chorváti chcú účtovať päťnásobné tranzitné poplatky. Oni síce hovoria, že nie, ale všetci vedia, že áno. Chorváti sú tiež jediní, kto suverénne tvrdí, že kapacita Adrie je dostatočná pre maďarskú aj slovenskú rafinériu. MOL si tým vôbec nie je istý a v týždni sa podarilo z EÚ vypáčiť aspoň to, že experti kapacitu Adrie v najbližších mesiacoch preveria.
Ale inak ani Chorváti vlastne do Adrie žiadnu ruskú ropu pustiť nechcú. Vraj nám sem dopravia akúkoľvek inú, ale nie ruskú. Naša výnimka ich zjavne vôbec nezaujíma. Taký je dnes svet. Neplatí už vlastne skoro nič.
Keď sa pozrieme domov, uvidíme Slovenský futbalový zväz (SFZ), ktorého prezident Ján Kováčik poskytol neobmedzenú záruku (v mene SFZ, čiže aj celým majetkom zväzu) pre kšefty pochybnej nitrianskej firmy. Absurdný príbeh o nákupe desiatok tisíc smartfónov za veľké milióny eur, ktorý speje do exekúcie majetku zväzu, skončil rovnako absurdne, ako začal. Kongres SFZ potvrdil vo funkcii prezidenta zväzu toho istého Jána Kováčika, alias „super ručiteľa“. A minister športu a cestovného ruchu Rudolf Huliak sa môže aj rozpučiť.
Čo ešte dodať? Asi sa bude meniť volebný zákon a už nebude možné hlasovať zo zahraničia korešpondenčne. Keď bude chcieť nejaký Slovák žijúci v zahraničí voliť, bude sa musieť doterigať na ambasádu. Presne tak isto, ako sa každý Slovák doma musí v deň volieb doterigať do príslušnej volebnej miestnosti. Spoločnému rodinnému alebo komunitnému vypĺňaniu volebných lístkov kdesi v klubovni rodákov (napríklad v zámorí) má byť koniec.
A ešte niečo. Pokiaľ sa vám v nedeľu zdalo, že diskusia ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča a poslanca SaS Alojza Hlinu v televízii TA3 bola búrlivá, vedzte, že ste nevideli a nepočuli všetko. Relácia sa predtáčala už v piatok a očití svedkovia hlásili, že „naživo“ to bolo ešte oveľa búrlivejšie.