Medicína stráca svoj štít: Rezistencia baktérií sa stáva globálnou hrozbou
Antibiotiká strácajú svoju účinnosť. Podľa najnovších údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a štúdií publikovaných v časopise The Lancet narastie počet obetí antimikrobiálnej rezistencie (AMR) do roku 2050 na 8,22 milióna ľudí ročne.
Antibiotiká už nezaberajú na každú šiestu bakteriálnu infekciu vo svete. Rozsiahla správa WHO odhaľuje, že moderná medicína prichádza o jeden zo svojich kľúčových pilierov.
Medzi rokmi 2018 a 2023 sa miera rezistencie zvýšila v takmer 40 percent sledovaných kombinácií patogénu a liečiva, pričom priemerný medziročný nárast predstavuje päť až 15 percent.
Najkritickejšia situácia panuje v juhovýchodnej Ázii a východnom Stredomorí, kde je voči antibiotikám odolná už každá tretia infekcia. V Afrike ide o každú piatu, uvádza portál UN News.
„Antimikrobiálna rezistencia predbieha pokrok modernej medicíny a priamo ohrozuje globálnu bezpečnosť zdravia,“ varoval generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus.
Neviditeľná hrozba
Najväčšie riziko predstavujú gramnegatívne baktérie – patogény s vysokou odolnosťou voči viacerým typom liečiv. Patria sem najmä Escherichia coli a Klebsiella pneumoniae, ktoré sú pôvodcami závažných infekcií krvného riečišťa. Tie často prerastú do sepsy, zlyhania viacerých orgánov a smrti.
Viac ako 40 percent kmeňov E. coli a 55 percent K. pneumoniae vykazuje globálne rezistenciu voči cefalosporínom tretej generácie, čo sú antibiotiká prvej voľby pri týchto stavoch. V niektorých afrických regiónoch táto odolnosť presahuje až 70 percent.
Účinnosť strácajú aj ďalšie kritické skupiny liečiv, vrátane karbapenémov a fluorochinolónov. Rezistencia voči karbapenémom, ktoré boli dlho považované za mimoriadne účinné, núti lekárov uchyľovať sa k antibiotikám poslednej voľby. Tie sú však finančne nákladné a v krajinách s nízkymi príjmami často úplne nedostupné.
„Ak v USA nezaberú prvé dve línie liečby, pacient má zvyčajne prístup k tretej. V krajinách ako Pobrežie Slonoviny či Gambia však takáto možnosť neexistuje,“ vysvetľuje Ramanan Laxminarayan, prezident organizácie One Health Trust. Pri bežných infekciách v tropických oblastiach dosahuje rezistencia už 50 až 60 percent.
K problému prispievajú aj slabé systémy monitorovania a nedostatočná hygiena či sanácia. V mnohých štátoch sú navyše antibiotiká dostupné bez lekárskeho predpisu, čo vedie k ich nesprávnemu užívaniu, napríklad pri vírusových ochoreniach, na ktoré nemajú žiadny účinok.
Porovnanie s rakovinou
V súčasnosti AMR priamo spôsobuje 1,27 milióna úmrtí ročne a prispieva k ďalším takmer piatim miliónom. Ak sa neprijmú radikálne opatrenia, do roku 2050 počet priamych obetí stúpne na 8,22 milióna ročne.
Pre porovnanie: na onkologické ochorenia (rakovinu) v súčasnosti zomiera približne 10 miliónov ľudí ročne. Ak sa naplnia čierne scenáre a k priamym obetiam AMR pripočítame aj úmrtia, ku ktorým rezistencia významne prispela, baktérie sa môžu stať globálne najčastejšou príčinou smrti, čím prekonajú aj rakovinu.
Moderná medicína stojí na antibiotikách. Bez nich nie sú ohrozené len liečby bežných zápalov, ale aj bezpečnosť chirurgických zákrokov, transplantácií či priebeh chemoterapie.