Poslednej slovenskej chmeľnici radí umelá inteligencia. V Nemšovej osadili špeciálne meteostanice

Článok vznikol v spolupráci so spoločnosťou Plzeňský Prazdroj Slovensko.

Pivovarnícka spoločnosť Plzeňský Prazdroj Slovensko tu spustila projekt PRE CHMEĽ. Na chmeľnici osadila meteostanice a pestovateľom sprístupnila aj aplikáciu s prvkami umelej inteligencie, ktorá má pomôcť lepšie porozumieť potrebám rastlín a presnejšie riadiť závlahu. Chmeľ z Nemšovej má už dnes miesto aj v novinke Prazdroja s názvom Unikát.

Dáta ako nová poľnohospodárska komodita

Projekt PRE CHMEĽ nadväzuje na český PRO CHMEL, ktorý funguje od roku 2021. Vznikol v spolupráci s Microsoftom, kanadskou spoločnosťou TensoAI, českým štúdiom Ackee a ďalšími partnermi. Základná myšlienka bola jasná: premeniť množstvo dát z poľa, pôdy, počasia, satelitných snímok a ďalších údajov na nástroj, ktorý chmeliarovi pomôže pochopiť, čo chmeľ počas sezóny potrebuje, čo ho ovplyvňuje a kedy a koľko ho treba zavlažovať, keďže voda je pre jeho rast kľúčová. Inými slovami, dostať do poľnohospodárskej praxe niečo, čo sa ešte donedávna spájalo skôr s laboratóriom, dátovou analytikou a cloudom než s chmeľnicou.

„Ako veľká firma vieme pomôcť najmä tým, že chmeliarom dáme nástroj, ktorý im poradí s pestovaním chmeľu aj s tým, kedy zavlažovať a v akom množstve. Všetko, čo sme za štyri roky vyvinuli pre české chmeľnice, teraz prenášame aj na Slovensko,“ hovorí Jakub Zaoral z Plzeňského Prazdroja. Projekt opisuje ako dlhodobý vývoj, za ktorým sú roky výskumu, pilotné chmeľnice, takzvané chmeľové EKG aj prepojenie veľkého objemu historických a aktuálnych údajov do jedného prediktívneho modelu. Ten má pestovateľovi pomôcť rozhodovať sa presnejšie a v správnom čase, nie až vtedy, keď rastlina začne viditeľne strácať kondíciu.

Zaoral pritom otvorene hovorí aj o tom, prečo Prazdroj do podobného projektu vôbec ide. Chmeľ je jednou z kľúčových surovín pri výrobe piva. Dodáva mu charakteristickú horkú chuť a unikátnu vôňu. Je potrebné, aby výnosy aj kvalita suroviny zostávali čo najstabilnejšie. Nie preto, že by technológia mala nahradiť pestovateľa, ale preto, že pomáha znižovať výkyvy medzi rokmi, ktoré sú pre farmára aj odberateľa nepríjemné. Práve stabilita je pri chmeli čoraz vzácnejšia komodita.

Stanica v poli, dáta v cloude

V Nemšovej na chmeľniciach teraz pribudli dve meteostanice. Ich úlohou je zbierať údaje o tom, čo sa na poli deje prakticky nepretržite. Merajú teplotu a vlhkosť vzduchu, zrážky aj pôdnu vlhkosť. Sú napájané integrovaným solárnym panelom a cez vstavaný modem odosielajú dáta do cloudu, odkiaľ sa následne spracúvajú do aplikácie. Stanice sledujú aj podmienky vo výške približne 1,5 metra nad zemou a vlhkosť pôdy v hĺbke okolo 30 centimetrov, teda v zóne, ktorá veľa napovedá o tom, koľko vlahy má rastlina skutočne k dispozícii.

Digitálny profil chmeľnice

• Lokalita: Nemšová/miestna časť Ľuborča

• Technológia: autonómne meteostanice so solárnym napájaním

• Sledované parametre: vlhkosť pôdy (30 cm pod povrchom), teplota a vlhkosť vzduchu (1,5 m nad zemou), zrážky

• Cieľ: presnejšie riadenie závlahy a predikcia kondície rastlín.)

„Stanica je autonómna, napájaná solárnym panelom a cez LTE modem posiela údaje priamo do cloudu. Chmeliar tak v aplikácii vidí, čo sa deje vo vzduchu aj v pôde,“ hovorí Michal Bellan zo spoločnosti EMS, ktorá má na starosti výrobu a osadenie meteostaníc na chmeľnici. Dôležitý je podľa neho aj samotný výber miesta. Stanica musí byť dostatočne v poraste, aby zachytávala relevantné podmienky, no zároveň potrebuje aj svetlo na dobíjanie. Aj to ukazuje, že nejde len o zapichnutie techniky do zeme, ale o premyslené umiestnenie do živého systému, ktorý sa počas sezóny mení.

Aplikácia, do ktorej meteostanice posielajú dáta, je navrhnutá tak, aby s ňou vedel pracovať človek priamo v teréne. Pestovateľ pri registrácii zadáva očakávaný výnos v tonách na hektár a tiež očakávaný obsah alfa kyselín, keďže práve tie rozhodujú o horkosti piva a patria medzi parametre, podľa ktorých sa posudzuje kvalita chmeľu. Systém potom na základe zrážok, pôdnej vlhkosti, predchádzajúcej závlahy a ďalších údajov priebežne počíta vodnú bilanciu, teda koľko vody rastlinám chýba, aby sa dosiahol cieľový výnos a kvalita. Zobrazuje aj históriu, jednoduché grafy teploty a vlhkosti, termíny kľúčových zásahov v poraste a predpoveď počasia. Chmeliar tak nemusí skákať medzi viacerými zdrojmi a rozhodovať sa len podľa intuície.

Efektivita potvrdená číslami

Pilotná fáza projektu v Českej republike priniesla konkrétne dáta, ktoré zásadne menia pohľad na pestovanie chmeľu:

• Spotreba vody: výskum po prvý raz presne vyčíslil, že jedna rastlina chmeľu potrebuje za sezónu približne 800 litrov vody.

• Nárast výnosov: na časti testovacích plôch, kde sa závlaha riadila podľa odporúčaní aplikácie, bol výnos o 40 percent vyšší v porovnaní s priemerom predchádzajúcich troch rokov.

• Cielené polievanie: dáta ukázali, že kľúčom k úspechu nie je len objem vody, ale najmä skorší termín závlahy, než na aký boli pestovatelia zvyknutí pri rozhodovaní sa podľa intuície.

• Stabilita kvality: okrem objemu pomáha systém stabilizovať aj obsah alfa kyselín, ktoré sú kľúčovým parametrom pre finálnu horkosť chmeľu a následne aj piva a určujú trhovú cenu komodity.)

O 40 percent vyšší výnos

Na projekte je zaujímavé aj to, že sa už neopiera len o sľuby, ale aj o prvé výsledky z Česka. Oficiálne materiály uvádzajú, že v rámci výskumu sa po prvý raz podarilo vypočítať, že jedna rastlina chmeľu potrebuje za sezónu približne 800 litrov vody. Na jednej z českých fariem, kde sa podľa získaných dát upravila závlaha a začalo sa zavlažovať skôr, než bývalo zvykom, bol výnos na sledovaných plochách o 40 percent vyšší než priemer predchádzajúcich troch rokov. V prípade projektu PRE CHMEĽ teda nejde len o efektnú digitálnu nadstavbu, ale o systém, ktorý v praxi ukazuje, že dokáže zmeniť výsledok sezóny.

Pre Branislava Žideka, predsedu predstavenstva PD Vlára Nemšová, môže byť táto technológia ešte dôležitejšia. Pri chmeli sa tu doteraz veľa rozhodnutí opieralo najmä o skúsenosti a dlhoročnú prax. To zostáva dôležité aj dnes, no v čase častejších klimatických výkyvov už to samo osebe často nestačí. „Doteraz sme veľa vecí robili skôr pocitovo, systémom pokus – omyl. Táto technológia nám má dať jasnejšiu odpoveď, kedy urobiť zásah efektívne a ako stabilizovať úrodu aj obsah alfa kyselín,“ hovorí Židek.

A práve v tom je jeho najväčšia sila. Na jednej strane stojí sofistikovaný model, ktorý pracuje s obrovským množstvom údajov, na druhej strane má byť výsledkom niečo jednoduché a použiteľné. Chmeliar nemá dostať ďalšiu komplikáciu navyše, ale odpoveď, ktorá mu pomôže v rozhodujúcej chvíli. Kedy zavlažiť. Koľko vody ešte má zmysel použiť. Či sa blíži problém. A či rastlina dostáva to, čo v danom štádiu rastu potrebuje.

Nejde len o jednu chmeľnicu

Projekt PRE CHMEĽ má väčší význam, než by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Pomáha síce jednej konkrétnej chmeľnici, ale zároveň drží pri živote celý segment, ktorý by bez domáceho pestovateľa definitívne zmizol z mapy.

V Nemšovej sa tak dnes nerieši len úroda jednej sezóny. Testuje sa tam, či sa dá tradícia, ktorá sa za tri desaťročia scvrkla na minimum, udržať aj pomocou dát, cloudových služieb a umelej inteligencie. Či bude o poslednej slovenskej chmeľnici aj o pár rokov platiť, že je posledná, alebo sa raz začne hovoriť o tom, že práve tu nastal obrat.