Von der Leyenová chce energetickej kríze čeliť väčšou koordináciou. Predstavila body k vyvedeniu EÚ z krízy

Šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová dnes na pléne Európskeho parlamentu v Štrasburgu načrtla plán, ako sa EÚ môže vysporiadať s energetickou krízou v dôsledku vojny USA a Izraela s Iránom a nárastom cien fosílnych palív v súvislosti so zastavením prepravy v kľúčovom Hormuzskom prielive.

Šéfka EK hovorila o potrebe väčšej koordinácie na európskej úrovni, nutnosti chrániť podniky a spotrebiteľov aj potrebe modernizovať.

"Sú to presne dva mesiace, čo vypukla nová vojna na Blízkom východe, a po týždňoch násilia konečne nastalo upokojenie. Všetci si prajeme, aby prímerie v Iráne av Libanone vydržalo, naším cieľom je obnoviť mier a stabilitu diplomatickými prostriedkami," uviedla Von der Leyenová. Dodala, že vojna mala obrovský vplyv na európske energetické výdavky.

Zdôraznila tiež potrebu plne obnoviť dopravu v Hormuzskom prielive, a to bez toho, aby Irán vyberal mýto.

"Len za 60 dní konfliktu sa naše výdavky na dovoz fosílnych palív zvýšili o viac ako 27 miliárd eur bez toho, aby sme získali jedinú molekulu ďalšej energie. Denne prichádzame o takmer 500 miliónov eur. Cesta vpred je teda jasná: musíme znížiť našu nadmernú závislosť na dovážaných fosílnych palivách a posilniť naše vlastné," povedala šéfka Európskej komisie.

To podľa nej zahŕňa obnoviteľné zdroje energie aj jadrovú energiu.

Von der Leyenová plán na vyvedenie Európy z energetickej krízy popísala v troch bodoch. Prvým je zlepšenie koordinácie na európskej úrovni vzhľadom na to, že každá členská krajina má iný energetický mix. Spomenula v tejto súvislosti ale spoločné nákupy plynu a načrtla možnosť európskej koordinácie so zabezpečením rezerv nafty a leteckého paliva.

"Môžeme byť oveľa efektívnejší, ak budeme koordinovať uvoľňovanie zásob ropy a zaistíme, aby rafinérie v celej únii mohli zvýšiť produkciu. Spoločne disponujeme obrovskou trhovou silou a priemyselným potenciálom, využime ich v prospech všetkých Európanov," uviedla.

Ďalším bodom plánu je ochrana spotrebiteľov a podnikov, pričom pomoc by mala byť naozaj cielená na tie najzraniteľnejšie, uviedla šéfka EK.

Tretím bodom plánu je modernizácia využívania energie a zároveň zníženie dopytu. V tejto súvislosti šéfka EK zmienila elektrifikáciu, rýchlejšie zavádzanie digitálnych technológií a zvyšovanie energetickej úspornosti.

"V roku 2022 určoval plyn ceny elektriny v 70 percentách prípadov. Dnes je to už len 30 percent. Preto sa nám tentoraz podarilo vyhnúť sa obrovským cenovým výkyvom, aké sme zažili počas predchádzajúcej krízy," uviedla von der Leyenová.

"Elektrina však stále predstavuje menej ako štvrtinu našej konečnej spotreby energie. To je oveľa menej ako v USA alebo Číne a musí sa to zmeniť," dodala.