Švédsky minister obrany povedal, že bol pozvaný na návštevu do Turecka. Medzi krajinami panuje napätie

Švédsky minister obrany Pal Jonson dnes uviedol, že ho jeho turecký náprotivok pozval do Ankary na prvú návštevu vysokého švédskeho predstaviteľa v Turecku od demonštrácie, pri ktorej účastníci tento mesiac v Štokholme zavesili za nohy figurínu predstavujúcu tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Incident zvýšil napätie vo vzťahoch medzi oboma krajinami. Štokholm pritom nutne potrebuje súhlas Turecka so žiadosťou Švédska o vstup do Severoatlantickej aliancie.

"Dostal som pozvanie od ministra obrany Akara do Ankary a dúfam, že by sa táto cesta mohla uskutočniť na konci budúceho týždňa," povedal Jonson v rozhovore so švédskou televíziou SVT.

Krym ako nedotknuté územie? Američania menia postoj, chcú pomôcť Ukrajine s útokmi na anektovaný polostrov

Turecko kritizovalo ako "absurdné" rozhodnutie švédskej prokuratúry nezačať vyšetrovanie protestu, ktorý sa konal pred štokholmskou radnicou. Ankara v reakcii na incident zrušila plánovanú návštevu predsedu švédskeho parlamentu v Turecku.

Prokurátor Lucas Eriksson agentúre AP povedal, že sa rozhodol protest nevyšetrovať, pretože nebol spáchaný žiadny trestný čin.

Turecký minister zahraničia Mevlüt Çavuşoglu vyhlásil, že spomínanú protestnú akciu možno považovať za prejav rasizmu a trestný čin z nenávisti.

Europoslanec Vondra pre HN: Od rozpadu federácie sa naša úloha zmenila, dnes sme štandardné západné krajiny

Švédsky premiér Ulf Kristersson uviedol, že považuje dianie na demonštráciu za "akt sabotáže proti švédskej prihláške do NATO".

Švédsko a Fínsko požiadali o vstup do NATO vlani v máji v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu, ktorá začala vo februári. Vstup týchto severských krajín do aliancie musí schváliť všetkých 30 členských krajín NATO, z ktorých 28 tak už urobilo. Okrem Turecka to ešte neurobilo Maďarsko.

K hlavným sporným bodom patria turecké požiadavky na vydanie ľudí, ktoré Ankara považuje za teroristami. Najčastejšie spomínaná je Strana kurdských pracujúcich, ktorá sa od 80. rokov usiluje o vytvorenie samostatného Kurdistanu. Turecko ale považuje za teroristickú skupinu aj kurdské oddiely YPG v Sýrii či priaznivcov duchovného Fethullaha Gülena.