Slovensko si neplní záväzky súvisiace so zmenou klímy, rozvoj zaostáva, tvrdí Najvyšší kontrolný úrad
Slovensko si neplní vlastné záväzky, ktoré súvisia so zmenou klímy a udržateľnou budúcnosťou. Udržateľný rozvoj na Slovensku zaostáva. Skonštatoval to Najvyšší kontrolný úrad. Riziká, ktoré odhalil ešte v roku 2018, podľa neho pretrvávajú, v niektorých oblastiach sa zhoršili. Informovala o tom hovorkyňa úradu Daniela Bolech Dobáková s tým, že závery priniesli analytici NKÚ.
Analytici podľa NKÚ preverili kroky Slovenska pri zavádzaní cieľa "zmena klímy", ktorý súvisí s opatreniami na znižovanie emisií skleníkových plynov. Úrad pripomenul, že Slovenská republika vypracovala nízkouhlíkovú stratégiu rozvoja do roku 2030 s výhľadom do roku 2050. Podľa analýzy je však takmer polovica jej komponentov vypracovaná iba čiastočne alebo vôbec.
"Práve tieto časti majú prispieť k tomu, aby bola stratégia vykonateľná a dali sa dosiahnuť stanovené ciele. Ako hlavné riziko vnímame absentujúci časový harmonogram a plán realizácie stanovených aktivít vrátane určenia ich nákladov. Chýba tiež systém monitorovania a hodnotenia realizácie stratégie, ako aj systém riadenia rizík, čo svedčí o tom, že na papieri niečo chceme, ale reálne s problémami nepracujeme," uviedol podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo.
Úrad poznamenal, že Ministerstvo životného prostredia má len malý dosah na zadávanie úloh a vyžadovanie plnenia cieľov, či spolupráce od ostatných rezortov, pričom má dohliadať na implementáciu opatrení pre dosiahnutie cieľov. Odporúča posilniť koordinačno-riadiacu kompetenciu Ministerstva životného prostredia v oblasti mitigačných opatrení, teda opatrení na znižovanie emisií skleníkových plynov. Radí ísť cestou právnej úpravy v závislosti od pripravovaného zákona o zmene klímy. V pripravovanej aktualizácii stratégie odporúča vypracovať všetky časti podľa záväznej metodiky pre tvorbu strategických dokumentov, čo má prispieť k úspešnej realizácii a implementácii dokumentu.
NKÚ pripomenul, že vláda sa zaviazala monitorovať a hodnotiť pokrok v oblasti Agendy 2030 cez jednotlivé národné priority. "Tie však v monitorovacej správe za rok 2022 hodnotené neboli, nahradilo ich 17 globálnych cieľov. Okrem toho vláda predĺžila interval vypracovania ďalšej hodnotiacej správy až na rok 2025, z dvoch na tri roky, pričom európskou praxou je vyhodnocovanie agendy v ročnom intervale," podotkol úrad. Analýza NKÚ tiež hovorí, že expertná skupina pre indikátory a monitorovanie agendy, ktorá sa mala podieľať na príprave hodnotiacich správ, na ich tvorbe nespolupracovala.
"Národná autorita pre oblasť externej kontroly odporúča dodržiavať schválený postup vnútroštátnej implementácie a naďalej sledovať národné priority s použitím indikátorov zohľadňujúcich kontext Slovenska. Odporúča tiež zlepšiť koordináciu Agendy 2030 zapojením všetkých jej aktérov a v neposlednom rade skrátiť monitorovacie obdobie z troch na pôvodné dva roky," dodal NKÚ. Naďalej odporúča vypracovať komunikačnú stratégiu o Agende 2030, ktorá by zohľadňovala potreby jednotlivých špecifických skupín aj jednotlivcov.