KOMENTÁR ministra Hirmana: Galek ma zákerne obviňuje
Vo verejnej diskusii k spoločensky závažným témam sa stalo v posledných rokoch u nás na Slovensku „módou“ vyvažovať nedostatok fundovaných a vecných argumentov osočovaním a používaním prízemných a zákerných osobných útokov.
Ukážkovým príkladom takéhoto postupu je aj názorový článok v HN poslanca SaS a bývalého štátneho tajomníka Ministerstva hospodárstva (MH) SR Karola Galeka k problematike zabezpečenia dostatočných zásob plynu na Slovensku.
Meritom sporu a útokov, ktorý spolu s Richardom Sulíkom voči mne v posledných dňoch vedie aj na stránkach Hospodárskych novín, je rozhodnutie o zmene postupu pri zabezpečení zásob plynu a splnení kritérií stanovených nariadením EÚ v reakcii na škrtenie „plynových kohútikov“ zo strany Ruska. Vzhľadom na vývoj situácie na trhu s plynom doma, ako aj v EÚ, a aj vzhľadom na zvolené metódy postupu u našich susedov, sa totiž MH SR pod mojím vedením po dohode s poslancami rozhodlo neuplatniť pôvodne nimi pripravený direktívny prístup ku skladovacej povinnosti. Ten všetkým dodávateľom plynu na území Slovenska striktne ukladá povinnosť mať pred vykurovacou sezónou uložených 25 percent z objemu dodávky pre svojich zákazníkov.
Tu treba zdôrazniť niekoľko zásadných momentov.
Galek má pravdu v tom, že máme to šťastie a výhodu, že vďaka vhodným geologickým podmienkam a profesionalite slovenských plynárov sa nám podarilo za uplynulé desaťročia postupne na západnom Slovensku vybudovať pre plyn masívne skladovacie kapacity presahujúce 3,5 miliardy metrov kubických. Zatiaľ posledný veľký zásobník v Gajaroch bol uvedený do prevádzky pred niečo vyše desiatimi rokmi a zhodou okolností, ako poradca pani premiérky Ivety Radičovej pre energetickú bezpečnosť, som mal to šťastie byť pri tom.
K tomu je ešte potrebné prirátať zásobník plynu pod kontrolou spoločnosti SPP-Distribúcia na Morave v Dolných Bojanoviciach, ktorý dokáže uskladniť ďalších 0,65 miliardy kubíkov plynu. Podľa spomínaného nariadenia EÚ, malo Slovensko za povinnosť mať k 1. novembru vzhľadom na svoju celoročnú spotrebu uskladnených minimálne 1,7 miliardy metrov kubických plynu. V skutočnosti sme mali k 1. novembru „pod zemou“ až 3,34 miliardy kubíkov a teraz vo februári sme mali mať 0,854 miliardy kubíkov, ktoré predstavujú niečo vyše 9-tisíc GWh. Naše zásoby však v dôsledku nielen teplej zimy, ale aj šetrenia na strane zákazníkov a v neposlednom rade plynulom prítoku plynu dnes už od viacerých dodávateľov, ako aj zvolenej konzervatívnej obchodnej stratégie MH SR a nového vedenia Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) uplatňovanej od môjho nástupu do funkcie, máme na úrovni zhruba 20-tisíc GWh. Len pre porovnanie, pred rokom sme mali zhruba polovičné zásoby a za uplynulé roky približne takáto úroveň zásob plynu bola dosahovaná niekedy okolo Vianoc, teda v úvodnej fáze zimy.
Takže naozaj netreba mať krištáľovú guľu, aby sme došli k záveru, že na konci tejto vykurovacej sezóny, teda zhruba na konci marca, nám ostane v zásobníkoch rekordný objem plynu. A ten nám spolu so staršími, ale hlavne novými diverzifikačnými kontraktami SPP uzatvorenými s renomovanými plynárenskými dodávateľmi, vytvára dobré predpoklady, aby sme aj v prípade, ak by sa nám prítok plynu z Ruska cez Ukrajinu tento rok úplne zastavil, mali pokryté bezpečné zásobovanie plynom minimálne na celú nasledujúcu vykurovaciu sezónu.
To je zásadná zmena oproti tomu, ako vyzerala situácia ešte v lete, keď svoj návrh pripravoval Galek so Sulíkom.
Ďalšou skutočnosťou je to, že podobný prístup, ako zvolili oni, kde všetky povinnosti a náklady bez ohľadu na skutočnú trhovú situáciu uvalili nekompromisne na obchodníkov s plynom, neuplatňujú ani naši susedia, ako napríklad Česi, Rakúšania, Nemci ani Maďari. Tí sa zamerali hlavne dva prístupy: systém aukcií na uskladnenie plynu s následnými povinnosťami pre účastníkov trhu, ale aj finančnou účasťou a právomocami štátu, pričom je to kombinované aj s vytváraním strategických zásob plynu pod kuratelou štátu.
Tu je potrebné upozorniť, na čo zjavne zabudol poslanec Galek, že na Slovensku už od plynovej krízy v januári 2009, keď ruský Gazprom náhle zastavil uprostred mrazov na zhruba dva týždne dodávky plynu do Európy a hlavne na Slovensko cez Ukrajinu, máme zákonom stanovené mechanizmy, ktoré majú zabrániť opakovaniu krízovej situácie. V ňom jednu z kľúčových rolí zohráva zásobník SPP-Distribúcia v Dolných Bojanoviciach, kde je uskladnený povinne plyn pre vykrytie núdzových dodávok pre domácnosti a kritickú infraštruktúru. Galekom spomínaná moja kritika ešte ako analytika v lete minulého roka, keď som ani netušil, že budem ministrom, smerovala k rozhodnutiu ich vtedajšieho vedenia, ktoré chcelo práve tieto zásoby „rozpustiť“ v snahe takto eliminovať nárasty ceny pre domácnosti. Vtedy aj dnes trvám na tom, že takýto postup by bol hazardom, ktorý by v konečnom účte zbrzdeniu nárastu cien nijako zásadne nepomohol, ale naopak, by ohrozil bezpečnosť dodávok a fungovania celej distribučnej siete v prípade krízovej situácie.
Úprimne ma preto prekvapuje, prečo za týchto okolností trvajú moji predchodcovia na ministerstve a lídri SaS na svojom riešení, ktoré už nie je v takejto forme nevyhnutné pre posilnenie energetickej bezpečnosti, ale ktoré nepochybne enormne finančne zaťaží všetkých dodávateľov plynu na Slovensku. Hlavne tí menší by to asi neuniesli, čo by následne výrazne obmedzilo konkurenciu na trhu a spolu s nákladmi na skladovanie, by sa nepochybne premietli do koncových cien pre všetkých nás, spotrebiteľov plynu. Toto by nebolo „kilečko“, ale „megatona“ zaťažujúca celý trh s plynom.
Galek ma zákerne obviňuje z lobizmu energetických firiem na úkor spotrebiteľov a pritom to bola SaS, ešte ako člen vládnej koalície, ktorá pokútnym spôsobom prepašovala do zákona možnosť exkluzívneho priameho napojenia na tranzitný plynovod pre hŕstku veľkoodberateľov, ktorí majú to šťastie, že sa nachádzajú veľmi blízko nej. Ale všetkým ostatným, v prvom rade domácnostiam, by to automaticky výrazne zvýšilo náklady na distribúciu plynu. Z ohrozenia energetickej bezpečnosti, zlej odbornosti a poškodzovania záujmov spotrebiteľov ma obviňuje ten, čo minulý rok z titulu svojej funkcie inicioval účelové skracovanie referenčného rámca na stanovenie regulovanej ceny elektrickej energie na mesiace august a september, kedy nakoniec tieto ceny dosiahli absolútne rekordne najvyššie hodnoty, na čo doplácame teraz my všetci.
Áno, len ten, čo nič nerobí, nerobí ani chyby. Ale účelovo osobne osočovať druhého bez ohľadu na odborné a vecné argumenty a vývoj situácie na trhu už nie je chybou, ale zákerným faulom.
Autor je dočasne povereným ministrom hospodárstva