Európsky parlament vyzval Úniu na ratifikáciu Istanbulského dohovoru, bez čakania na Slovensko a Česko
Poslanci Európskeho parlamentu - po prestávke spôsobenej kurdskou demonštráciou - vyzvali Európsku úniu, aby ratifikovala Dohovor Rady Európy o prevencii násilia voči ženám a domáceho násilia, známy ako Istanbulský dohovor, a to bez čakania na členské štáty. Šesť z nich, vrátane Česka a Slovenska, tento dohovor ešte neratifikovalo.
Bulharsko, Česko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko a Slovensko už v utorkovej debate čelili kritike, spolu s Poľskom, kde konzervatívna vláda zvažuje odstúpenie od dohovoru a fakticky zaviedla zákaz potratov. Odzneli aj slová o "najviac reakcionárskych štátoch". Oponenti zase upozorňovali, že ratifikácia dohovoru ešte neviedla k poklesu zločinov páchaných na ženách. Podobná kritika zaznieva v Európskom parlamente opakovane.
Väčšina poslancov hlasovala za
Dnes za uznesenie, ktoré dohovor označuje za "medzinárodný štandard" a "kľúčový nástroj" na eliminovanie domáceho násilia, hlasovalo 469 europoslancov, 104 bolo proti a 55 sa zdržalo.
Dohovor za Európsku Úniu podpísala v roku 2017 česká eurokomisárka Věra Jourová. Čo sa však týka pristúpenia k dohovoru, Európska únia to urobila len v obmedzenej miere. Rada Európskej únie zastupujúca členské štáty argumentuje potrebou počkať na ratifikáciu dohovoru všetkými členskými štátmi. Prívrženci dohovoru však poukazujú na to, že Súdny dvor Únie pred dvoma rokmi zistil, že jednomyseľnosť nie je potrebná, a tak by Rada Únie mohla dohovor prijať kvalifikovanou väčšinou. Zároveň europoslanci vyzvali spomínanú šesticu krajín, aby s ratifikáciou neotáľali.
"Je hanba, že Česko tento dokument stále neratifikovalo. Nevidím preto dôvod, prečo by tak nemala urobiť Rada Únie," myslí si Marcel Kolaja (Piráti), ktorý sa za ratifikáciu dohovoru ako" záchranné siete pre obete" zasadzoval aj v utorkovej rozprave. Jeho kolegyňa Markéta Gregorová verí, že aj vďaka zastúpeniu Pirátov vo vláde sa podarí dohovor konečne ratifikovať. Ďalší pirátsky europoslanec Mikuláš Peksa upozornil, že dohovor "zďaleka nie je všetko", čo je potrebné pre zlepšenie životov miliónov Európanov.
"Žiaľ, existujú politické strany a politici, a to aj u nás v Česku, ktorí na jednej strane tvrdia, že sú proti násiliu na ženách, na druhej strane však odkladajú, oslabujú a zastavujú opatrenia, ktoré by mali ženám poskytnúť potrebnú ochranu," uviedol Kolaja. Istanbulský dohovor je podľa neho nástrojom na zlepšenie záchrannej siete pre obete násilia, pretože je výpočtom riešení, ako násilie vymýtiť, posilniť prevenciu i vymožiteľnosť práva.
Europoslankyňa Michaela Šojdrová (KDU-ČSL) v utorok povedala, že diskusia o dohovore je príliš ideologická. Keby dohovor naozaj dokázal zabrániť domácemu násiliu, hlasoval by za ňu "nohami rukami". Ale tak podľa nej nie je, preto hodlala hlasovať proti nezáväznej rezolúcii Európskeho parlamentu. Dohovor podľa Šojdrovej môže poslúžiť štátom, ktoré nemajú dostatočnú legislatívu, ale sama Česká republika prijala zákon proti domácemu násiliu dávno pred dohovorom.
Demonštrácia Kurdov
Hlasovanie dnes oneskorila jednak poludňajšia demonštrácia viacerých Kurdov, jednak výhrada voči maďarskému eurokomisárovi, ktorý podľa sťažovateľov označil členov Európskeho parlamentu za "idiotov".
Kurdi sa do Európskeho parlamentu dostali ako návštevníci a na galérii pre divákov potom usporiadali protest proti väzneniu svojho vodcu Abdullaha Öcalana v Turecku. "Situácia sa vyriešila v pokoji, nikto nebol zranený," povedala o tri hodiny neskôr predsedníčka Európskej únie Roberta Metsolová. Vzhľadom na meškanie ohlásila preloženie debaty o represiách proti odporcom autoritárskeho režimu v Bielorusku na štvrtok.
Na kurdský incident reagovalo turecké ministerstvo zahraničia, ktoré kritizovalo Európsky parlament za to, že dovolil počas plenárneho zasadnutia "teroristickú propagandu". Öcalan totiž v roku 1978 zakladal organizáciu Strana kurdských pracujúcich, ktorú teraz považujú za teroristickú okrem Ankary aj Spojené štáty a Európska únia. Turecké ministerstvo zahraničia dnes vo vyhlásení uviedlo, že incident v Európskom parlamente odhaľuje "neschopnosť a neúprimnosť Únie, a najmä Europarlamentu, v boji proti terorizmu". Takisto uviedlo, že je potrebné vyšetriť, ako sa "členovia Strany kurdských pracujúcich do Európskeho parlamentu dostali".
Hlasovanie v europarlamente o chvíľu odsunuli aj sťažnosti dvoch členov Európskeho parlamentu na maďarského eurokomisára: Olivér Várhelyi sa podľa nich nechal v utorok večer v rokovacej sále počuť: "Koľko idiotov tu ostalo? "A namiesto ospravedlnenia tvrdil, že mu nerozumeli. Podľa sťažovateľov je to ďalší dôvod, prečo by sa šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová mala komisára zbaviť.