Ak niečo neurobíme, dlh Slovenska exploduje a krajina časom skrachuje, varuje pre HN ekonóm Šuster

Pôvodne Rozpočtová rada po predložení rozpočtu na rok 2023 do parlamentu odhadla, že plánovaný deficit na úrovni 6,4 percenta HDP môže byť nižší o 0,8 percentuálneho bodu. Následne ste prognózu revidovali s tým, že reálny deficit vidíte niekde okolo šesť percent HDP. Prečo došlo k tomuto prehodnoteniu?

Pri návrhu rozpočtu v novembri bol náš odhad, že výsledný deficit bude 5,6 percenta HDP. Na základe našich odhadov daňových príjmov, ako aj výdavkov sme očakávali určité úspory aj v nadväznosti na to, že sme predpokladali výrazne lepšie hospodárenie rozpočtu za minulý rok. Niečo z toho sa zotrvačnosťou prenáša aj do tohto roka. Čo sa však udialo neskôr, posledný deň pred schválením rozpočtu, boli vo veľmi rýchlom slede prijaté viaceré opatrenia, z ktorých väčšina zvyšuje deficit. Sú tam aj niektoré príjmové opatrenia, ako napríklad zvýšenie daní z tvrdého alkoholu alebo daň z potrubia pre prepravcu plynu Eustream, ktorá bola neskôr pani prezidentkou vetovaná, či rôzne dane pre producentov energií. Prevažujú však tie výdavkové tituly, znižovanie príjmov, ako aj zrušenie koncesionárskych poplatkov, a tá najväčšia časť je zníženie dane z pridanej hodnoty pre gastro a športoviská. Na to nadväzuje tiež prehodnotenie nášho odhadu na pomoc s vysokými cenami energií, ktorú v súčasnosti predpokladáme o niečo vyššiu, ako sme očakávali v novembri. Preto sme v hodnotení finálneho rozpočtu povedali, že očakávame deficit na úrovni šesť percent HDP oproti v rozpočte danom čísle 6,4 percenta. Je to síce zhoršenie nášho očakávania, ale stále lepšie, ako stanovuje rozpočet.

Zmenil sa nejako medzitým tento odhad opäť?

Môžem prezradiť aj do budúcnosti, že v nadväznosti na našu makroprognózu, ktorú sme publikovali len teraz, tak hoci sa samotný deficit počítaný v miliardach eur veľmi nemení, v percentách HDP to bude viacej. Je to preto, že samotný HDP v nominálnom vyjadrení bude pomalší, ale to je spôsobené nižšou infláciou, takže vlastne je to dobrá správa pre ľudí, ako aj pre reálnu ekonomiku. Vyjde to pravdepodobne okolo 6,1 percenta, čo je číslo, ktoré uvidíte v našom najbližšom semafore.

Vidíme tiež, že ceny energií na spotových trhoch klesajú a časť energií dodávatelia kupujú práve na nich. Ovplyvnilo toto nejako vaše odhady, čo sa týka tohto ročného deficitu?

Zatiaľ sme s tým nepočítali. Časť z energetickej pomoci je viac-menej fixná. Napríklad tým, že 31. decembra vstúpili do platnosti regulované ceny energií podľa regulačného úradu, teda tie, ktoré sa týkajú domácností alebo malých podnikov, tak z toho vieme presne určiť, aké sú nevyhnuté dotácie, aby sme sa dostali na ceny elektriny či plynu, ktoré vláda sľúbila. Toto sa už nezmení po celý rok, keďže tie regulované ceny sú už na celý rok nastavené. Ďalšia časť pomoci, ktorá je pre stredné a veľké podniky, ako aj samosprávy, zdravotníctvo a podobne, bude závisieť od toho, aké budú spotové ceny, pokiaľ odberatelia nakupujú za spotové ceny. Tie sú zatiaľ nižšie ako vládny strop 199 eur za megawatthodinu elektriny alebo 99 eur za megawatthodinu pri plyne. To by mohlo znížiť výdavky rozpočtu, a to je možno aj isté pozitívne riziko, že ak budú ceny energií priaznivé, tak rozpočet na tomto ušetrí. Stále však hrozí aj opak v prípade, že výrazne stúpnu ceny energií, tak aj vládne výdavky by mohli byť, naopak, vyššie.

Vo vašom februárovom prehľade bolo vidno, že štrukturálne saldo verejných financií bude v budúcich rokoch narastať. Bude toto hlavným problémom verejných financií v najbližšej budúcnosti?

Toto je pomerne zlá správa pre naše verejné financie. Napriek tomu, že medzi týmto a budúcim rokom by malo dôjsť k zlepšeniu samotného headlinového deficitu, tak štrukturálne saldo sa zhoršuje viac-menej na celom výhľade prognózy. Deje sa to v zásade z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom je, že na tento rok tam máme jednorazové opatrenia za približne tri miliardy eur, ktoré sa nepočítajú do štrukturálneho salda, a druhým dôvodom je nastavenie legislatívy, v ktorom sa postupne zvyšujú trvalé výdavky alebo výpadky príjmov. Od tohto roka sú tam výpadky daňových príjmov kvôli zvýšenému daňovému bonusu na deti, začnú rásť náklady na nové predčasné dôchodky, ktoré boli minulý rok zavedené, je tam tiež rodičovský dôchodok. To sú všetko trvalé výdavkové politiky, ktoré sa započítavajú do štrukturálneho salda, a...