Kedy vlastne Slovensko schudobnelo?
Chudobu vnímam ako sociálny jav, ktorý je charakteristický nedostatkom životných prostriedkov jednotlivca alebo skupiny. Rastie dokonca v časoch blahobytu, pričom nejde o žiadny okrajový jav.
Predstavuje rizikový faktor, ktorý prináša väčšiu pravdepodobnosť, že dieťa, ktoré v nej vyrastá, sa stretne s nedostatočnou výživou, slabou zdravotnou starostlivosťou, kriminalitou, násilím v rámci rodiny, nižšou citlivosťou rodičov alebo inými patologickými javmi.
Ak chceme prelomiť začarovaný kruh chudoby, nemali by sme sa vyhýbať debate o rodine a manželstve. Štatistiky totiž naznačujú, že úplná rodina nie je síce zázračným všeliekom, ale výrazne zlepšuje šance detí v boji o lepší život.
Chudoba má dve roviny.
1. Priemerne zdravý človek by mal byť schopný vyrovnať sa úplne s biedou vlastnými silami. Ak to nedokáže, tak je buď lenivý, alebo nezodpovedný.
2. Hendikepovaným a núdznym ľuďom by mali solidárne pomôcť ostatní, teda štát. Väčšina z nich je schopná v určitom rozsahu postarať sa o seba individuálne, teda aj pracovať vo vybraných profesiách.
Preto ma veľmi ma teší, že v našom Inštitúte pre pracovnú rehabilitáciu osôb zo ZP v Bratislave v spoluprácu s naším zriaďovateľom sa snažíme o to, aby sa naši klienti napriek zdravotným obmedzeniam a nepriaznivej finančnej situácii dopracovali k samostatnému, nezávislému spôsobu života a znovu nadobudli svoju dôstojnosť.
V súčasnosti je podľa Štatistického úradu ohrozených chudobou asi 660-tisíc ľudí.
Je teda otázkou, čo treba spraviť, aby sa sociálny systém lepšie zacielil na najchudobnejších.
Pre nich sú dôležité sociálne dávky, ale aj zvyšovanie životného minima. Potrebujeme však aj politiky účinné na strane znižovania výdavkov.
Napríklad cenovo dostupné bývanie, cenovo dostupné energie, energie z obnoviteľných zdrojov, cenovo dostupné ďalšie služby vo verejnom záujme. Možno by to pomohlo i zrýchliť dynamiku hospodárstva.
Pri znižovaní výdavkov narážame na problémy ako napríklad nenáležitý úradnícky aparát, ktorý sa nezmenšuje, zbraňové systémy a nie vždy zapálení odborníci s príslušnými kompetenciami pre zverené úseky.
Je dôležité si uvedomiť, že zlé sociálno- ekonomické podmienky môžu ľudí zabíjať rovnako rýchlo, ako silne rizikové faktory, teda fajčenie, obezita a vysoký krvný tlak.
Chudoba taktiež zvyšuje riziko rozvodovosti a separácie, chorobnosti, závislosti a sociálnej izolácie a jej liečba nie je jednoduchá.
To, čo dnes hlavne do budúcna potrebujeme, sú nové politické filozofie adekvátne globálnym výzvam a hlavne hrozbám 21. storočia a radikálna transformácia ľudskej racionality.
Osobne si myslím, že bieda sa úplne nedá zlikvidovať, dá sa zmierniť aj čo do kvality chudoby aj čo do kvantity chudoby. A o to by sme sa mali snažiť.