Ako ukrajinská pobrežná obrana zničila plány na vylodenie pri Odese. Čo dokáže vo vojne s Ruskom?

Obrana pobrežia podlieha primárne námorníctvu, ktoré však bolo tvrdo zasiahnuté v prvých dňoch vojny, a preto sa na obrane podieľali okrem síl pobrežnej obrany a námornej pechoty aj ďalšie zložky ukrajinskej armády.

O námorných silách Ukrajiny už písal portál idnes.cz v tomto článku. Čo sa týka ponorkovej sily, tak v tejto chvíli Ukrajina žiadnymi ponorkami nedisponuje. Sily pobrežnej obrany námorníctva Ukrajiny sa skladajú z námornej pechoty a pobrežného raketového delostrelectva.

Námorná pechota

Ukrajinská námorná pechota je súčasťou síl pobrežnej obrany námorníctva Ukrajiny. Formácia je používaná ako prvok ukrajinských ozbrojených síl pre obojživelné, vzdušné výsadkové a kombinované vzdušno-obojživelné operácie buď samostatne, alebo v spolupráci s armádnymi jednotkami s cieľom obsadiť pobrežné oblasti, ostrovy, prístavy, námorné základne, pobrežné letisko a ďalšie pobrežné inštalácie nepriateľa a môže byť používaná aj na obranu vlastných námorných základní, životne dôležitých úsekov pobrežia, priľahlých ostrovov a ďalších objektov a miest pri pobreží mora alebo na zabezpečenie nepriateľských oblastí.

Na začiatku roku 2022 disponovali sily námornej pechoty 6-tisíc vojakmi. Teraz sú jednotky posilňované a novo formované 37. a 38. brigáda námornej pechoty. V minulom roku boli tankové prápory vyzbrojené tankmi T-64, T-72 a T-80 doplnené o poľské stroje PT-91 Twardy. Prápory námorného delostrelectva operujú okrem zbraní sovietskej výroby viacerými zbraňami britského pôvodu: ľahké húfnice M777, húfnice FH70 alebo ľahké delá L119. V prípade raketometov bolo delostrelectvo doplnené o systémy HIMARS alebo RM-70 československej výroby. Za zmienku tiež stojí vyzbrojenie samohybnými húfnicami ShKH vz. 77 DANA.

Ukrajinské námorníctvo disponuje pre potreby výsadkovej činnosti jedinou väčšou výsadkovou loďou Jurij Olefirenko typu Projekt 773 (NATO: Polnocny-C) a množstvom menších hliadkových a delových člnov. Príslušníci väčšiny jednotiek námornej pechoty sa zúčastnili bitky o Mykolajiv a 36. samostatná námorná brigáda bitky o Mariupol.

Pobrežné raketové delostrelectvo

Jednotky pobrežnej obrany disponujú tromi protilodnými systémami:

1. RK-360MC Neptune

Ukrajinská podzvuková protilodná strela vyvinutá v Kyjevskej konštrukčnej kancelárii Luč v rokoch 2012-2020. Strela slúži na ničenie vojnových lodí a iných plavidiel do výtlaku 5-tisíc ton, poprípade pozemných cieľov s dostrelom do 280 km. V službe pri ukrajinskom námorníctve je od marca 2021. Bolo plánované, že v roku 2022 bude dodaná séria 18 až 19 odpaľovacích zariadení. Celkom ukrajinská armáda plánovala získať 54 až 90 odpaľovacích zariadení Neptún. Z dôvodu konfliktu neboli pravdepodobne plány na dodávky naplnené. Systém Neptún je umiestnený na podvozku Tatra T815-7.

2. RGM-84L-4 Harpoon

Americká podzvuková protilodná strela stredného doletu (124 až 220 km podľa variantu) vyvinutá na prelome 60. a 70. rokov 20. storočia firmou McDonnell Douglas. Systém patrí medzi najrozšírenejšie protilodné rakety na svete. Koncom mája 2022 vyslalo Dánsko na Ukrajinu odpaľovacie zariadenia a rakety Harpoon, krátko potom Holandsko vyslalo ďalšie rakety. V polovici júna 2022 USA oznámili, že dodajú Ukrajine dve odpaľovacie zariadenia aj rakety Harpoon a minister obrany Spojeného kráľovstva uviedol, že zvažujú dodávky rakiet na Ukrajinu. Celkový počet dodaných systémov Harpoon na Ukrajinu nie je známy.

3. Robotsystem 17

Švédska protilodná strela veľmi krátkeho doletu. V júni minulého roka oznámilo Švédsko dodávky protilodných striel RBS-17 založených na námornom variante AGM-114 Hellfire. Videá na sociálnych sieťach ukázali použitie týchto striel proti pozemným cieľom.

Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov vyhlásil 9. júna 2022, že západné zbrane v kombinácii s ukrajinskými protilodnými raketovými systémami RK-360MC Neptún plne zaisťujú obranu ukrajinského pobrežia. „Naša pobrežná obrana bola posilnená vysoko účinnými systémami Harpoon. Harpúny spolu s našimi Neptúnmi už nútia nepriateľskú flotilu, aby si držala odstup, aby sa vyhla osudu vlajkovej lode ruskej Čiernomorskej flotily Moskva,“ povedal Reznikov.

Námorné letectvo

Počas rozpadu Sovietskeho zväzu boli významné časti sovietskeho námorného letectva umiestnené na Ukrajine, ktoré boli určené na podporu Čiernomorskej flotily. Tieto sily zahŕňali 2. gardovú námornú raketovú leteckú divíziu s tromi plukmi námorných útočných Tu-22M2 a 30. samostatný námorný prieskumný letecký pluk vyzbrojený Tu-22P.

V druhej polovici roku 1997, keď sa Ukrajina a Rusko dohodli na rozdelení Čiernomorskej flotily, Ukrajina dostala 12 lietadiel a 30 vrtuľníkov. Išlo o veľké lietadlá ako Tupolev Tu-142 a Tupolev Tu-22M, tie však boli zošrotované v rámci Budapeštianskeho memoranda. Stíhačky ako Mig-29 alebo bojové stroje Su-25 boli buď z rozpočtových dôvodov vyradené, prevedené k ukrajinskému letectvu alebo predané do Ruska a do Číny.

Zostávajúci inventár zahŕňal transportné, útočné a protiponorkové bojové vrtuľníky a tiež početné dopravné lietadlá. Ukrajinské námorné jednotky sa spolu s niektorými leteckými jednotkami zúčastnili niekoľkých nasadení, napríklad v operácii Atalanta a Ocean Shield.

Zaujímavá je vojenská pomoc Veľkej Británie v podobe niekoľkých vrtuľníkov Westland WS-61 Sea King, ktoré predstavujú skutočne kvalitatívny skok pre námorné letectvo. Ich úlohou bude protiponorkový boj a bojové pátranie a záchrany (CSAR – Combat Search and Rescue).

Najdôležitejšia bola však pre bojaschopnosť námorného letectva dodávka bezpilotných lietadiel TB-2 Bayraktar. 20. júla 2021 bola dodaná prvá séria lietadiel. V súčasnej dobe by ich malo mať námorníctvo v službe celkom 6 kusov, ktoré si na svoj účet pripísali množstvo zničených cieľov v Čiernom mori a na Haďom ostrove.

Bojové nasadenie pri obrane ukrajinského pobrežia

Ako predohra ruskej invázie na Ukrajinu ruské námorníctvo a sily pobrežnej obrany vyhlásili vojenské cvičenie v Čiernom a Azovskom mori v termíne od 13. do 19. februára 2022, čím kompletne zablokovali možnosti presunu lodí ukrajinskej flotily predovšetkým do prístavov Berďansk a Mariupol. Počas cvičenia malo dôjsť k manévrom Čiernomorskej flotily, posilnenej o lode z ďalších flotíl, aj k ostrým streľbám vrátane mobilného raketového systému pobrežnej obrany.

Prvý deň invázie zaútočil ruský raketový krížnik Moskva v sprievode hliadkovej lode Vasilij Bykov na Hadí ostrov, ktorý bránila posádka 13 príslušníkov Štátnej pohraničnej stráže Ukrajiny. Tá sa preslávila svojou slávnou vetou v reakcii na výzvu kapitána krížnika Moskva ku kapitulácii: „Ruská vojnová loď, choď do prdele!“ Rusi ostrov obsadili, posádku zajali a na ostrove sa od tej doby snažili vybudovať predsunutú základňu. Niektorí analytici dokonca ostrov nazývali nepotopiteľnou bojovou loďou. O jej zraniteľnosti sa však mohli o niekoľko mesiacov neskôr presvedčiť ruskí vojaci, ktorí ostrov potom obývali.

V ten istý deň sa od rána šírili poplašné správy o vylodení ruskej flotily v Odese. Obavy boli na mieste. Čiernomorská flotila bola tesne pred inváziou 10. februára 2022 posilnená loďami zo Severnej (3) a Baltickej (3) flotily za účelom námorného cvičenia. Flotila 12 veľkých výsadkových lodí, ktoré sa teraz v Čiernom mori nachádzali, tak mohla naraz previezť až 4-tisíc vojakov a 150 tankov.

Aj keď Čiernomorská flotila vyplávala na more, okrem Hadieho ostrova k žiadnemu ďalšiemu námornému výsadku prvý deň nedošlo. Údajne Rusom neprialo počasie a vysoké vlny znemožňovali vylodenie, čím bol stratený moment prekvapenia. Avšak na horizonte pri Odese bolo možné občas uvidieť ruské fregaty, ktoré ostreľovali pobrežie.

Pobrežná obrana nebrala situáciu na ľahkú váhu a okamžite začali opevňovacie práce na všetkých plážach vhodných na vylodenie. Ukrajinskí vojaci často za pomoci civilistov budovali na plážach zátarasy a objavili sa tu cedule „MINY“ (aj keď dodnes nie je isté, či skutočne k zamínovaniu pláží došlo). Na vyvýšených miestach boli vybudované zákopy a bunkre a umiestnené jednotky delostrelectva.

Mohutná ruská flotila zložená z krížnika, fregát, mínoloviek a päť vyloďovacích lodí sa 15. marca vydala smerom k pobrežiu medzi Odesou a Mykolajivom. Bola to zrejme posledná demonštrácia sily, keď sa ešte ukrajinská strana mohla obávať ruského vylodenia a viazať v pobrežných oblastiach značné rezervy. Kvôli pomalému postupu ruských jednotiek a obratu v bitke o Mykolajiv sa výsadková flotila stiahla a o vylodenie na ukrajinskom pobreží Čierneho mora sa už nepokúsila.

Prvý protiútok pri Berďansku

14. marca pristál ruský námorný výsadok v prístavnom meste Berďansk. Táto akcia v Azovskom mori nasledovala po ruskom úspechu v pozemnej ofenzíve a jednotky sa tak vylodili bez odporu už na obsadenom pobreží.

Po prvotnom šoku začali ukrajinské sily podnikať odvážne útoky na jednotky nepriateľa. K prvému významnejšiemu útoku došlo 24. marca práve v Berďansku. O 7:45 zasiahla ukrajinská raketa výsadkovú loď Saratov triedy Alligator a spôsobila veľkú explóziu uskladnenej munície. Rusko oznámilo, že sa loď potopila po požiari a explóziách, ale nezmienilo nič o ukrajinskom útoku.

Explózia spôsobila aj poškodenie dvoch blízkych výsadkových lodí triedy Ropucha: Caesar Kunikov a Novočerkassk. Obe tieto lode unikli z prístavu pri hasení vlastných požiarov a neskôr sa vrátili na Krym. Boli poškodené aj veľké ropné nádrže na nábreží a neďaleká obchodná loď.

Nie je jasné, ktorý typ rakety bol na útok použitý. Najprv sa špekulovalo o skúšobnom bojovom použití novo vyvinutej ukrajinskej protilodnej strely Neptún, ktorá by zvládla preletieť bez problémov vzdialenosť okolo 160 kilometrov zo Záporožskej oblasti k Azovskému moru. Avšak ukrajinskí predstavitelia uviedli, že útok bol vykonaný taktickou balistickou raketou OTR-21 Točka, ktorá je však známa svojou nepresnosťou (presnosť streľby sa odhaduje až na 150 metrov). Mohlo ísť teda o zásterku, aby nebola prezradená bojaschopnosť novej protilodnej strely Neptún.

Dôležitý zvrat

14. apríla 2022 sa odohral najdôležitejší zvrat v ruskej snahe o ovládnutie Čierneho mora. 13. apríla 2022 vo večerných hodinách zasiahli raketový krížnik Moskva dve protilodné strely typu R-360 Neptune a na lodi došlo k požiaru. Škody, ktoré loď utrpela, viedli nasledujúci deň popoludní k jej potopeniu.

Raketový krížnik Moskva sa tak stal najväčšou ruskou vojenskou loďou potopenou počas vojen od konca druhej svetovej vojny a prvou ruskou vlajkovou loďou potopenou od Kniežaťa Suvorova v roku 1905, počas rusko-japonskej vojny.

6. a 7. mája 2022 pokračovali akcie zamerané na elimináciu ruskej protivzdušnej obrany na Haďom ostrove, ktoré vykonávali bezpilotné lietadlá Bayraktar a stíhacie lietadlá Su-27. Boli zničené systémy protivzdušnej obrany v malých výškach, vrátane systému Tor a najmenej dvoch systémov 9K35 Strela-10. Bayraktary tiež zničili dva hliadkové člny Raptor a vyloďovací čln triedy Serna, ktorý práve na ostrov viezol ďalší systém Tor.

17. júna 2022 zasiahli ruský remorkér Spasateľ Vasilij Bech (SB-739), zásobujúci posádku Hadieho ostrova, dve protilodné strely Harpoon. Remorkér, pôvodne určený ako záchranné plavidlo SAR (search and rescue), niesol na palube systém protivzdušnej obrany Tor a muníciu.

Remorkér šiel ku dnu a britské ministerstvo obrany vo svojej zvodke ešte v ten istý deň konštatovalo, že: „Schopnosť ukrajinskej pobrežnej obrany do značnej miery neutralizovala schopnosť Ruska zaviesť kontrolu nad morom a projektovať námorné sily v severozápadnom Čiernom mori. To podkopalo životaschopnosť pôvodného ruského operačného plánu pre inváziu, ktorá zahŕňala udržanie Odeskej oblasti v ohrození z mora.“

Horiace ťažobné plošiny

20. júna zasiahli strely vypálené z ukrajinského územia tri ťažobné plošiny východne od Hadieho ostrova. Ruskí predstavitelia uviedli, že Ukrajina začala raketové útoky na tri plynové plošiny v Čiernom mori južne od Odesy, čo je zjavná eskalácia pokusov Kyjeva oslabiť ruskú námornú dominanciu. Podľa šéfa okupovaného Krymu Sergeja Aksionova bolo po útokoch nezvestných sedem ľudí a traja boli zranení, podľa neho prebiehala "záchranná operácia za účasti hliadkových lodí a letectva".

Tri pobrežné plošiny boli zabrané Moskvou v roku 2014 v rámci anexie Krymu. Kyjev verí, že sú používané na vojenské účely a pomáhajú získať kontrolu nad väčšou časťou Čierneho mora. Typy striel, ktoré plošiny zasiahli, neboli ukrajinskou stranou doposiaľ potvrdené, ale s najväčšou pravdepodobnosťou išlo o protilodné rakety Neptún.

Finálnym prvkom útoku na Hadí ostrov bolo v polovici júna jeho ostreľovanie novou ukrajinskou ďalekonosnou húfnicou Bohdana (s dostrelom 40 až 60 kilometrov), ktorej paľba bola riadená pomocou bezpilotného lietadla Bayraktar. Ukrajinské velenie čakalo s touto možnosťou na chvíľu, keď budú na ostrove zničené všetky prvky, ktoré by mohli obrancom umožniť odvetnú paľbu.

Dostať toto takmer 30 ton vážiace delo po poľných cestách na vhodné palebné stanovištia bola podľa obsluhy veľmi náročná a nebezpečná úloha. Tieto a ďalšie letecké útoky nedokázala ruská posádka ustáť a 30. júna sa z Hadieho ostrova stiahla. Ruské velenie to označilo ako prejav dobrej vôle k nadchádzajúcim rokovaniam o uzavretí tzv. obilnej dohody o exporte ukrajinských poľnohospodárskych produktov.

4. júla 2022 oznámilo ukrajinské velenie, že sa na Haďom ostrove vylodila jednotka námornej pechoty a vztýčila tu ukrajinskú vlajku. Dňa 7. júla potom ruské ministerstvo obrany oznámilo, že jeho lietadlá vykonali raketový útok na Hadí ostrov, pri ktorom zahynulo niekoľko ukrajinských vojakov. Podľa ukrajinských zdrojov neboli hlásené žiadne obete. V noci 11. februára 2023 vykonali dva ruské bombardéry Su-24 štyri nálety na Hadí ostrov s použitím leteckých bômb.

V súčasnej dobe pokračujú jednotky pobrežnej obrany v plnení svojich úloh, zatiaľ čo príslušníci námornej pechoty sa zúčastňujú aktívnej bojovej činnosti na frontovej línii.

Epilóg

Vyloďovacie operácie sú veľmi ťažký a riskantný útok a v dnešnej dobe nie je možné prípravy na takúto akciu utajiť, ako tomu bolo napríklad v prípade vylodenia v Normandii alebo v kórejskom Inčone.

Ukrajinská pobrežná obrana by tak s najväčšou pravdepodobnosťou bola schopná klásť účinný odpor proti ruskému vylodeniu aj bez dodávok západných protilodných striel.

Po aktivácii účinnej protilodnej obrany stredného dosahu boli definitívne pochované ruské úvahy o vylodení. Odstrašujúci efekt predvedený potopením krížnika Moskva a „záchrannej“ lode Spasateľ Vasilij Bech postačil na to, aby ruská Čiernomorská flotila ukončila námornú blokádu, prestala operovať v blízkosti ukrajinského pobrežia a stiahla sa do domovského prístavu v Sevastopole.