Tisíce ľudí bez práce a ekonomika v recesii. Takýto scenár by čakal Slovensko pri vyrovnanom rozpočte
V prípade schválenia vyrovnaného rozpočtu na rok 2024 by sa slovenská ekonomika budúci rok dostala do recesie. Predpokladá to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Úroveň hrubého domáceho produktu (HDP) by bola oproti základnej makroekonomickej predikcii RRZ nižšia o 1,8 percenta, čo by znamenalo medziročný pokles o 0,3 percenta.
Trh práce na Slovensku by pri takomto scenári podľa rozpočtovej rady stratil 20-tisíc pracovných miest, z toho 6-tisíc vo verejnom sektore. Priemerný zamestnanec by kvôli škrtom a dopadu na mzdy cez nižšiu ekonomickú výkonnosť prišiel o 28 eur mesačne.
Verejný dlh Slovenska sa už dlhšie nachádza nad najvyšším sankčným pásmom určeným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti.
Zatiahnutá dlhová brzda
Po ukončení prechodného dvojročného obdobia, počas ktorého sa prísnejšie sankcie dlhovej brzdy neuplatňujú, vznikne v máji 2023 povinnosť pre vládu predložiť do parlamentu návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2024 s aspoň vyrovnaným saldom a nerastúcimi výdavkami. Zákon pritom nevyžaduje, aby takýto návrh parlament schválil. RRZ však pripravila odhad, aký vplyv by mal vyrovnaný rozpočet na slovenskú ekonomiku.
"Dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu v roku 2024 oproti fiškálnemu vývoju zapracovanému v baseline makro predikcii znamená prijatie opatrení zlepšujúcich saldo verejnej správy v celkovom objeme 4,9 miliardy eur," vyčíslila rada.
V rámci technických predpokladov odhaduje, že najvýraznejšia časť (43 percent) týchto opatrení bude realizovaná v rámci vládnej spotreby. Úspory v investíciách sa podieľajú v menšej miere (28 percent), zvyšok zodpovedá ostatným opatreniam na strane príjmov alebo výdavkov na transfery.
Vyrovnaný rozpočet je potrebný
Rozpočtová rada upozornila, že uplatnenie tejto sankcie v roku 2024 bez pokračujúcej konsolidácie by nezabezpečilo trvalý pokles dlhu pod sankčné pásma dlhovej brzdy. Zároveň však negatívne makroekonomické vplyvy dosiahnutia vyrovnaného rozpočtu neznamenajú, že by sa o to vláda nemala usilovať.
"Vzhľadom na aktuálne vysoké hodnoty deficitu a vysoké riziká spojené s dlhodobou udržateľnosťou ide o potrebný krok.
K znižovaniu deficitu by však malo dôjsť postupne, a nie skokovo, k čomu môžu napomôcť schválené výdavkové limity," doplnila RRZ.