Brusel pritvrdí boj proti elektrokolobežkám, zakázať ich ale nechce
Belgická metropola je ďalším európskym veľkomestom, ktorého politici sa rozhodli výrazne zasiahnuť do prevádzky najrýchlejšie sa rozširujúceho dopravného prostriedku, elektrokolobežiek. Čo najskôr chcú ich počet obmedziť o tretinu, striktne stanoviť parkovacie miesta a vymáhať vysoké pokuty od prevádzkovateľov za ich nedbalé odkladanie na chodníkoch. O úplnom zákaze chystanom v Paríži však Brusel kvôli ich prínosu pre ekologickú dopravu aj ekonomiku neuvažuje.
Kým niektorí Bruselčania oslovení ČTK v nich vidia všadeprítomné prekážky a ohrozenie bezpečnosti chodcov, ďalší ich majú za najjednoduchší spôsob dopravy.
"Skoro každý deň musíme presúvať nejakú kolobežku, aby k nám vôbec mohli chodiť zákazníci. Ľuďom je úplne jedno, kde ich nechajú, hlavne aby to nemali ďaleko," posťažovala sa predavačka Emilie z obchodu s módnymi značkami na rušnej pešej zóne blízko radnice bruselskej štvrte Ixelles. Rovnako ako na mnohých ďalších miestach v širšom centre sídla európskych inštitúcií tu na niekoľko stoviek metrov ulice stoja desiatky elektrokolobežiek najmenej šiestich rôznych prevádzkovateľov. Niektoré z nich len tesne míňajú prechádzajúce autobusy, ďalšie stoja či ležia medzi lavičkami a vchodmi do domov a obchodov, kadiaľ sa potom dá ťažko prejsť.
Bruselská radnica spočítala, že v súčasnosti je v zhruba miliónovom meste 21-tisíc elektrokolobežiek, čo je viac ako v niekoľkonásobne väčšej Paríži. Jej obyvatelia si pritom začiatkom apríla v referende odhlasovali úplný zákaz komerčne prenajímaných strojov.
"To by sa mi vôbec nepáčilo, používam kolobežku pravidelne, rýchlejší spôsob dopravy v meste nie je, dovezie vás od dverí k dverám," opísal realitný agent Thierry, prečo sa medzi bytmi, ktoré ponúka klientom, vozí na zdieľanom stroji. Autom by vraj všade nezaparkoval, verejná doprava je podľa neho pomalá a zastávky má ďaleko a koleso považuje za príliš namáhavé.
Podobne uvažujú stovky ďalších Bruselčanov, kvôli ktorým nechce radnica kolobežkový biznis z mesta úplne vykázať. Myslia pritom aj na desiatky pracovných miest, ktoré poskytujú miestni prevádzkovatelia. Ľavicovo-zelená radničná koalícia tiež zdôrazňuje prínos pre bruselskú dopravu, ktorú na najvyťaženejších miestach trápia každodenné kolóny áut v špičkách.
"Musíme chrániť chodcov na chodníkoch. Tie sú často príliš úzke a preplnené," povedala médiám ministerka bruselského regiónu zodpovedná za dopravu Elke Van den Brandtová. Úplný zákaz kolobežiek podľa nej nie je riešením, na mieste je ale prísnejšia regulácia.
Brusel chce obmedziť počet kolobežiek na približne 13-tisíc a výrazne regulovať možnosti ich parkovania. Ľudia ich budú môcť odstavovať na zhruba troch tisíckach vyhradených miest, ktoré by mali byť rovnomerne rozmiestnené po celom meste. Ak budú kolobežky odstavené inde, budú za odvoz jednej z nich firmy platiť 80 eur. Firmy tiež budú hradiť licenčné poplatky 25 eur za každú kolobežku, čo doteraz nemuseli.
Už vlani siahol Brusel k prvým obmedzeniam a znížil maximálnu povolenú rýchlosť na 20 kilometrov za hodinu, na peších zónach potom na osem. Zakázal tiež jazdu na chodníkoch alebo jazdu viacerých ľudí na jednom stroji. Podľa Van den Brandtovej chce mesto do roka vyhodnotiť, či nové pravidlá fungujú a prípadne reštrikcie ďalej pritvrdiť.