Silvio Berlusconi: Muž, ktorý zviedol celú krajinu a korčuľoval vážnymi škandálmi
V polovici 90. rokov 20. storočia sa Silvio Berlusconi začal pripravovať na posmrtný život. Na pozemku svojej vily za sedem miliárd eur v Arcore neďaleko Milána začal budovať obrie podzemné mauzóleum, kde plánoval, že bude uložený po smrti - obklopený viac ako 30 ďalšími hrobkami pripravenými pre blízkych priateľov, rodinných príslušníkov a milostné partnerky, napísal spravodajský portál Politico.
Tento projekt bol typicky berlusconiovský - opulentný, okázalý, na hranici medzi povýšenosťou a absurditou. Zahŕňal stotonovú abstraktnú sochu predstavujúcu nebeskú klenbu, masívne schodisko po vzore starovekých pohrebísk, ďalej potom úzku chodbu vyzdobenú vecami, ktoré by zosnulý mohol v posmrtnom živote potrebovať - ovocím, chlebom, kľúčmi, mobilným telefónom - a impozantnú pohrebnú komoru so sarkofágom z ružového mramoru a žuly.
Taliansky sochár Pietro Cascella, ktorý mauzóleum postavil, na otázku novinára, aké pokyny mu Berlusconi dal, odpovedal: "Povedal mi, aby som ho neurobil príliš smutné."
Túžba byť milovaný
O takmer 30 rokov neskôr sa Berlusconi, ktorý dnes zomrel vo veku 86 rokov, čoskoro vydá na svoju poslednú cestu späť do Arcore. Miesto jeho posledného odpočinku bude slúžiť ako pamätník toho, čo bolo zrejmé každému, kto s ním strávil nejaký čas: jeho ohromnej túžby byť milovaný.
Berlusconi bol zosobnením mnohých vecí. Realitný developer, ktorého najbližší spolupracovník bol odsúdený na sedem rokov väzenia za väzby na mafiu. Mediálny revolucionár, ktorý v Taliansku zaviedol komerčnú televíziu a ovládol informačný ekosystém krajiny. Pyšný majiteľ talianskeho futbalového klubu AC Miláno. Najdlhšie slúžiaci povojnový taliansky premiér. Obchodný magnát odsúdený za daňové podvody. Zneuznaný politik, ktorého stiahli ku dnu správy o večierkoch plných orgií, pre ktoré sa vžilo označenie "bunga bunga", a o sexe s maloletou prostitútkou...
Ale Berlusconi bol predovšetkým zvodca. Od svojich začiatkov, keď príležitostne vystupoval ako spevák na výletných lodiach, cez obdobie, keď sa živil ako obchodník s nehnuteľnosťami, až po desaťročia, keď sa ako politik usmieval na Talianov z televíznych programov, ktoré bežali na ním vlastnených kanáloch, sa Berlusconi bez ostychu sústredil na jediné: získať si každého, kto stál pred ním.
"Myslite na to, koľko je tam vonku žien, ktoré by so mnou chceli ísť do postele, ale nevedia o tom," citovala ho kniha popisujúca jeho vzostup k moci. Jeden z autorov tohto článku sa zúčastnil na večeri, pri ktorej Berlusconi tri a pol hodiny obšťastňoval zástupcov zahraničnej tlače jedlom vo farbách talianskej vlajky: tanierami mozzarelly, paradajok a bazalky; cestovinami s pestom, paradajkami a syrom.
Škandály
V roku 2011, v posledných mesiacoch svojho pôsobenia vo funkcii premiéra a v čase vrcholiacich sexuálnych škandálov, Berlusconi nepopieral, že organizuje večere s "peknými dievčatami", ale trval na tom, že sú "mimoriadne korektné".
Nevyhýbal sa lascívnym a občas aj sebaironickým vtipom. Podľa výpovedí svedkov na jednom večierku zdvihol malíček, aby zdôraznil odmietnutie, že sa jeho priateľ oddával akejkoľvek pohlavnej aktivite. "Aby ste vo veku 80 rokov našli jeho prirodzenie, museli by ste usporiadať hon za pokladom," vyhlásil. Túto poznámku povedal mimo záznam, ale rýchlo sa dostala na verejnosť, s najväčšou pravdepodobnosťou pričinením samotného Berlusconiho alebo niekoho z jeho okolia.
V honbe za obdivom bol Berlusconi ochotný prekročiť akúkoľvek právnu aj etickú hranicu. Svoje televízne impérium vybudoval na základe medzery v talianskom práve, keď obišiel zákaz vytvorenia celoštátnej siete tým, že skúpil množstvo miestnych televíznych staníc a vysielal na nich rovnaké relácie. V čase, keď štátna televízna stanica RAI ponúkala nudný program, Berlusconi prerazil s americkými televíznymi trhákmi ako Dallas a Dynastia a estrádnymi extravagancami s polonahými subretami.
Jeho prelom do politiky prišiel po tom, ako sa taliansky politický systém rozpadol po škandále známom ako "mani pulite" - čistej ruke, nazvanom podľa celoštátnej policajnej protikorupčnej akcie. Po rozpade hlavných politických strán v krajine sa Berlusconimu otvorilo široké pole pôsobnosti a voliči ho vyniesli do premiérskeho kresla.
Po zvyšok svojej kariéry bol prenasledovaný obvineniami, že išiel do politiky, aby sa vyhol trestnému stíhaniu za korupciu - tieto obvinenia odmietal ako súčasť "komunistického" honu na čarodejnice.
Najmenej 36-krát stál pred súdom kvôli obvineniam siahajúcim od falošného účtovníctva až po podplácanie sudcov. Viackrát sa vyhol odsúdeniu vďaka tomu, že jeho vláda skrátila premlčaciu lehotu, alebo inak zmenila zákon. Inak tomu nebolo ani v prípade stavby jeho mauzólea, ktoré bolo nezákonné, pretože sa nachádzalo "príliš blízko ľudských obydlí"; uzákonené bolo úpravou 200 rokov starého zákona, ktorú vykonala jeho vláda v roku 2003.
Prepojenia na mafiu
V tlači bol často obviňovaný z napojenia na mafiu, rovnako často to však popieral. Jediným obvinením, ktoré mu zostalo, bolo odsúdenie za daňové podvody v roku 2013, keď mu bol na šesť rokov zakázaný výkon funkcie. Jeho odsúdenie z toho istého roka za to, že platil 17-ročnej dievčine za sex a zneužil svoj úrad, aby to zakryl, bolo zrušené po tom, ako sa odvolal.
Hoci Berlusconi viedol kampaň ako reformátor a trikrát zastával funkciu premiéra, nezanechal po sebe dedičstvo v podobe účinnej legislatívy. Ako neúnavný sebapropagátor viedol v Taliansku malicherné politické boje a bitky s tlačou a súdnictvom. Pred definitívnym odchodom z vysokej politickej funkcie v roku 2011 ho časopis Economist označil za "muža, ktorý podrazil celú krajinu".
Ale ako politická osobnosť zanechal v Taliansku - a vlastne aj vo svete - výraznú stopu. Vďaka svojmu šoumenskému štýlu Berlusconi vykorčuľoval zo škandálov, ktoré by väčšinu politikov zničili, a stal sa priekopníkom novej formy mediálneho populizmu, ktorý neskôr viedol k porovnávaniu s bývalým americkým prezidentom Donaldom Trumpom - mužom, ktorému sa vysmieval ako "príliš arogantnému".
Na medzinárodnej scéne sa Berlusconi spojil s líbyjským vodcom Muammarom Kaddáfím a ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Ešte v októbri minulého roka o Putinovi hovoril ako o "priateľovi" a podľa zvukovej nahrávky zverejnenej v talianskych médiách mu k narodeninám poslal fľašu vína.
Tieň samého seba
Na domácej scéne si vydobyl novú politickú pôdu tým, že vládol v spojenectve so silnejúcimi talianskymi pravicovými a protiimigračnými populistami - aby ho napokon zatienila najprv krajne pravicová strana Liga Mattea Salviniho a potom strana Bratia Talianska talianskej premiérky Giorgie Meloniovej.
Posledných desať rokov po páde z najvyšších politických priečok prežil Berlusconi ako tieň samého seba. Prežil obdobie mimo úradu kvôli odsúdeniu za daňové podvody, potom bol niekoľko rokov poslancom Európskeho parlamentu a v roku 2022 sa vrátil do Senátu.
Hoci zostal predsedom svojej strany Hore, Taliansko (Forza Italia), ktoré je v súčasnosti vo vláde, a pokúšal sa hrať sa na sivú eminenciu, nestal sa ani tak mocným politickým hráčom, ako skôr terčom posmechu.
Vo svojich 86 rokoch bol Berlusconi už krehkým mužom, ktorého často kamery zachytili, ako mu niekto pomáha pri chôdzi. Maurizio Crozza, jeden z najznámejších talianskych komikov, ho rád parodoval, ako náhle zaspáva, zatiaľ čo hovorí.
V čase, keď sa Taliansko pripravuje na pohreb jedného zo svojich najpamätnejších politikov, zostáva otázne, či na Silvia Berlusconiho bude spomínať s láskou. Niet však pochýb o tom, že naň spomínať bude, uzatvára Politico.