Rád spovedám v krčme. Tam ľudia častejšie naberú odvahu ma osloviť, hovorí kňaz

Aká bola vaša cesta k viere?

Hoci pochádzam z južnej Moravy, moja rodina nie je veriaca. Som teda čistý konvertita. Ako kresťan som sa narodil až v Plzni, kam som odišiel pracovať. Vtedy som mal kanceláriu v centre a hľadal činnosť, ktorá by vniesla do mojich dní poriadok a pravidelnosť a donútila ma do práce chodiť včas. Rozhodol som sa, že začnem dochádzať každý deň na rannú omšu do katedrály. Boli tu dvaja zaujímaví kňazi, ktorí sa striedali. Prvý menil pri kázaní hlas, čo bolo veľmi zábavné, druhý bol pôvodom zo Slovenska. S ním som sa spriatelil a zdieľali sme svoje postrehy z presťahovania sa do západného kultúrneho prostredia, ktoré je pre ľudí z východu predsa len odlišné. Vďaka nemu som našiel cestu k viere a nechal sa pokrstiť. Až neskôr som sa dozvedel, že sa za to modlil k Bohu. Dnes sa smejeme tomu, že som vlastne výsledkom jeho modlitieb.

Spisovateľ Pavol Rankov: Čo keď celý sever planéty zrazu zmizne

Dovtedy ste boli ateista?

Bol som hľadajúci. Boh ma viedol po zvláštnej ceste. Okolo tridsiatky som začal mať, ako aj mnohí ďalší, existenciálne otázky typu „kto som a kam smerujem“. Odpovede som hľadal vo filozofických a náboženských smeroch, meditáciách a východných praktikách, až som sa nakoniec vrátil k tomu, čo som na začiatku zavrhol ako prvé. Ku kresťanstvu a katolíckej cirkvi.

Čím vás kresťanstvo oslovilo?

V podstate plnosťou odpovedí na moje otázky. Iné náboženstvá majú mnoho blízkych, až zhodných prvkov, ale zakaždým mi v nich niečo chýbalo. Pripadali mi ako nedoriešené puzzle. V kresťanstve bol pre mňa posledným dielom moment, keď Boh prichádza medzi nás skrze Ježiša, ktorý umiera na kríži a vstáva z mŕtvych, aby nás spasil. Ľudia, ktorí uverili, často spomínajú na okamih, keď im Boh „potvrdil“ svoju existenciu.

Vy ste niečo také zažili?

Pamätám sa