Slávny Leonardov obraz ukrýva príbeh veľkej lásky, žena, ktorú spodobnil, úplne pobláznila mocného vojvodu

Ten obraz už vo svojej dobe vzbudzoval nadšenie. „Prečo sa tak hneváš, komu závidíš, príroda? Vincimu, ktorý namaľoval jednu z tvojich hviezd, Ceciliu, ktorá tak nádherná je a ktorej krásne oči uvrhli slnko do mdlých tieňov?“ rozplýval sa nad ním už Leonardov súčasník, básnik Bernardo Bellincioni.

Olejomaľbu na drevenom podklade s rozmermi 54 x 39 centimetrov, stvárňujúcu elegantnú dievčinu, ktorá drží v náručí hranostaja, vytvoril da Vinci niekedy v rokoch 1489 až 1491 a je jedným z iba štyroch jeho známych ženských portrétov (najslávnejším je Mona Líza, datovaný do obdobia rokov 1503 – 1506).

„Je to Leonardo vo svojej lyricky najpôsobivejšej podobe,“ napísal raz o obraze Dáma s hranostajom uznávaný americký kritik Franz Schulze. Odborníkov i verejnosť dodnes toto dielo priťahuje tak estetickou kvalitou, ako aj umeleckohistorickou hodnotou. Za portrétom sa však skrýva aj príbeh dvoch ľudí.

Keď ho Leonardo da Vinci maľoval, pôsobil v Miláne a zamestnával ho tamojší vládca (v tom čase ešte ako regent) Lodovico Sforza. No a v jeho paláci vtedy žila aj Cecilia Gallerani.

Zrušená svadba

Narodila v roku 1473 do vzdelanej stredostavovskej rodiny. Jej otec Fazio pochádzal zo Sieny, nebol síce šľachtic a nebol ani veľmi bohatý, bol to však vzdelaný muž a po tom, ako sa rodina presťahovala do Milána, zastával postupne viacero významných postov. Bol veľvyslancom vo Florencii a pôsobil aj na milánskom dvore, okrem iného ako poradca tamojšieho vojvodu.