Hrozba nie je hypotetická, ale reálna. Ostrovné štáty riešia, čo sa stane, keď ich územie zmizne pod vodou
Malé ostrovné štáty v Tichomorí sa zaoberajú otázkou, čo robiť tvárou v tvár hrozbe, že ich globálne zmeny klímy vymažú z mapy. Týka sa to napríklad Tuvalu, ktoré by pri súčasnom tempe stúpania hladiny morí mohlo skončiť pod vodou už v budúcom storočí, a jeho politická reprezentácia preto zvažuje možnosti, ako štát zachovať za situácie, keď nedisponuje žiadnym územím. Napísal o tom denník The Guardian.
Mnohé krajiny, ktoré sú obzvlášť zraniteľné voči vplyvom zmeny klímy, predstavujú vplyvnú regionálnu organizáciu Fórum tichomorských ostrovov PIF, ktorá sa snaží spoločne s odborníkmi na právo nájsť odpoveď na to, ako zachovať existenciu štátu aj po tom, ako jeho územie zmizne. A poukazuje pritom na to, že krajiny, ktorým zánik hrozí najviac, sú zároveň krajinami, ktoré ku globálnemu otepľovaniu prispievajú len mizivo.
Tuvalu pracuje na spevnení pobrežia
Na tohtoročnej konferencii na Fidži dilemu zhrnul premiér Cookových ostrovov Mark Brown: "Naše pobrežie pomaly ukusuje stúpajúca hladina oceánu - čo to urobí s našou suverenitou, s naším územím, s našimi právnymi nárokmi a našimi domovmi? Čo sa stane s našimi základnými právami a slobodami garantovanými ústavou a Všeobecnou deklaráciou ľudských práv? Ako budeme môcť realizovať našu spoločnú budúcnosť, keď sa bude spochybňovať samotná existencia našich štátov? "
Minister zahraničia Tuvalu, Simon Kofe, potom vyzval, aby svet začal pomýšľať na zmenu globálnych pravidiel a prispôsobil právne normy novým podmienkam. "Hrozba vzostupu hladín oceánov a zániku našej štátnosti nie je hypotetická, ale veľmi reálna a predstavuje nebezpečenstvo, ktorému sa musíme postaviť čelom," povedal.
Tuvalu preto pracuje nielen na spevnení pobrežia a stavbe protipovodňových bariér, ale úsilie vyvíja tiež na diplomatickom fronte. Okrem iného sa snaží prinútiť krajiny sveta, aby jeho štátnosť uznávali bez ohľadu na to, ako globálne otepľovanie ovplyvní jeho podobu.
Ako by vyzeral život v diaspóre?
Kofe upozornil, že existujúci Montevidejský dohovor o právach a povinnostiach štátov, definuje štát pomocou štyroch kritérií, ktorými sú územie, obyvateľstvo, vláda a schopnosť vstupovať do vzťahu s inými krajinami. "Keby sme sa touto definíciou riadili, potom by Tuvalu mohlo prísť o svoju štátnosť vo chvíli, keď by prišlo o svoje územie alebo by sme boli nútení sa presunúť inam," povedal.
Tuvalu sa tiež vrhlo do digitalizácie vlády, ktorá by prípadný presun uľahčila, a právnici bádajú nad tým, či môže štátnosť pokračovať aj vo chvíli, keď by si krajina prenajala územie v inej krajine. Ide o úplne nový problém, ktorý svet ešte neriešil, aj keď aj v minulosti sa stali prípady, keď vlády pôsobili v exile. Bez územia totiž štát prichádza o zdroj príjmov a môže byť preneho ťažké plniť svoje medzinárodné záväzky, udržiavať zahraničné zastúpenie alebo platiť za členstvo v medzinárodných organizáciách.
Ďalšou výzvou je otázka, či si populácia štátu, ktorý príde o svoje územie, môže udržať svoju kultúru, súdržnosť a práva aj v prípade, že bude permanentne žiť v diaspóre. Napriek tomu politici tichomorských krajín zdôrazňujú, že teraz je skôr čas bojovať za to, aby takýto scenár nikdy nenastal. "Zabezpečiť, aby vzostup globálnych teplôt zostal pod 1,5 stupňa Celzia pre nás musí ďalej byť priorita," povedal generálny tajomník PIF Henry Puna.