Pyrenejské kosatky viac útočia na lode. Vedci možno už konečne vedia prečo
Andrea Fantiti plával v lete v roku 2022 smerom k Tangeru na atlantickom pobreží Maroka, kde začínal preteky plachetníc okolo sveta Globe40, keď jeden z členov jeho posádky zničohonič zakričal: "Kosatka! Kosatka! "Fantini najskôr v diaľke zazrel chvost, a potom si všimol obrovskú kosatku, ktorá sa rútila priamo na nich.
"Videli sme priplávať prvú kosatku, potom druhú, tretiu, až nás úplne obkľúčili," spomína. "Okolo nás bolo sedem kosatiek a začali útočiť na kormidlo. Bolo to vážne divné a trochu desivé," opísal portálu BBC.
VIDEO: Kosatky útočia na lode neďaleko Španielska
Kosatky dravé nikdy predtým neboli vo voľnej prírode agresívne voči ľuďom. Od roku 2020 však podivné správanie populácie týchto veľrýb pri Pyrenejskom polostrove na juhozápade Európy udivuje námorníkov a vedcov a teraz aj laikov po celom svete. Zdá sa totiž, že veľryby vymysleli riskantnú hru: prenasledujú plachetnice a strkajú do ich kormidiel, čím ich lámu.
Je to bezprecedentný jav, hovorí odborník Alfredo López Fernández z pracovnej skupiny monitorujúcej populáciu pyrenejských kosatiek (GTOA). V minulosti sa objavilo niekoľko správ, že kosatky preplávajú pod loďami, alebo že do nich narážajú, čím ich potápajú. Podľa Lópeza to ale boli izolované incidenty v špecifickej situácii. "Žiadny z nich sa nepodobal súčasnej situácii," povedal expert.
Kosatky sa teraz otierajú o lode, strkajú do nich a dokonca ich aj nakláňajú, ukázala analýza z roku 2020. Nové správanie práve skúma expert Renaud de Stephanis vo výskume, pri ktorom voľne žijúcim kosatkám predkladá atrapy kormidla a nakrúca ich pri tom. Z jeho poznatkov sa zdá, že namiesto toho, aby kosatky do kormidlových listov hrýzli, tlačia na ne nosom, kým ich nezlomia.
"Strkajú, strkajú, strkajú - a bum! Je to pre nich hra. Predstavte si šesťročné, sedemročné dieťa, ktoré váži tri tony. Nič viac v tom nehľadajte," hovorí de Stephanis. "Keby tú loď chceli rozbiť, tak to urobia do desiatich minút," dodáva odborník, ktorý sa štúdiom kosatiek pri Pyrenejskom polostrove zaoberá od 90. rokov minulého storočia.
Vždy útočia tie isté kosatky
Vedcom sa doteraz podarilo identifikovať na 35 kosatiek z okolia Pyrenejského polostrova a predpokladajú, že ich celková populácia zahŕňa 50 jedincov. Z nich je známych 15, ktorí sú do incidentov s loďami vždy zapletení. Je to stále jedna a tá istá skupina, hovorí López
Hoci záhadné správanie sa zatiaľ nepodarilo plne pochopiť, vedci sú na stope riešeniu. Zatiaľ vedia, že populácia kosatiek žijúcich v Gibraltárskom prielive si už pred rokom 2020 osvojila techniku kŕmenia, pri ktorej plávali k lodiam loviacim tuniaky a kradli ryby zo sietí. V roku 2020 začalo deväť kosatiek priplávať k plachetniciam, strkať do nich alebo narážať, pričom občas zlomili list kormidla.
Do týchto interakcií sa najviac zapájali nasledovní jedinci: dospelá kosatka s menom Biela Gladis a dve mladšie - Čierna Gladis a Šedá Gladis. V priebehu rokov sa k tomuto trojlístku pridali ďalšie veľryby. Podľa Lópeza sa skupina dôsledne zameriava na plachetnice, na iné typy lodí nie.
"Kosatky pri tom všetkom nevykazujú agresívne správanie, hoci môžu občas niečo rozbiť. (...) Vieme, že je to komplexné správanie, ktoré nijako nesúvisí ani s agresiou (nikoho nechcú zjesť, ani ľuďom ublížiť), ani s pomstou (kosatky sa neurážajú)," uviedol López.
Dve hypotézy
Vedci podľa neho pracujú s dvoma hypotézami - takzvanou teóriou trendu alebo zábavy, podľa ktorej kosatky "vymysleli niečo nové, a tak to opakujú". Takéto správanie je typické pre mladé kosatky. Druhá teória by sa dala označiť ako "hypotéza traumy". Jeden alebo viac jedincov podľa nej malo zlú skúsenosť a snaží sa loď zastaviť, aby predišli podobnej situácii, uvádza López, podľa ktorého takéto správanie viac zodpovedá dospelým kosatkám.
Hoci nemožno s určitosťou určiť, ktorá z týchto teórií je správna, existuje niekoľko náznakov, ktoré nahrávajú skôr hypotézu traumy. Podľa Lópeza interakcia s najväčšou pravdepodobnosťou začala dospelá Biela Gladis, ktorá v nich pokračovala aj v roku 2021, keď pri sebe mala novorodenú dcéru, čo naznačuje, že jej "nutkanie interagovať s loďou bolo silnejšie ako materský inštinkt", hovorí López.
Čierna Gladis navyše mala zranenia, ktoré boli zrejme spôsobené ľuďmi, a odborníci vedia, "že Šedá Gladis bola svedkom toho, ako sa jej kamarátka zamotala do rybárskych sietí".
Neurovedkyňa a odborníčka na veľryby Lori Marinová ale uvádza, že jej najväčší zmysel dáva teória zábavy. "Sú to vysoko inteligentné a zvedavé zvieratá a zdá sa, že ich priťahuje spodná strana lodí a časti, ktoré vyčnievajú von. Kosatky sú kultúrne bytosti a často začnú nejaký módny trend, ktorý sa potom rozšíri do celej skupiny," hovorí expertka.