Cieľom OĽANO je poraziť Fica a jeho dvojča Pellegriniho, povedal Šipoš a priznal, že im prieskumy neprajú
Hnutie OĽANO a priatelia sa v najbližších týždňoch chce sústrediť na úlohu poraziť v parlamentných voľbách Smer-SD Roberta Fica a Hlas-SD Petra Pellegriniho. V TASR TV to povedal predseda poslaneckého klubu OĽANO Michal Šipoš.
Lídra Hlasu-SD považuje Šipoš za "dvojča" Roberta Fica, čo podľa neho dokazuje aj zloženie kandidátnej listiny Pellegriniho strany. "V prvej dvadsiatke strany Hlas je 14 smerákov," povedal Šipoš.
"Prieskumy nám neprajú"
Hnutie OĽANO sa podľa Šipoša za výsledky svojej práce v tomto volebnom období nehanbí, naopak, očakáva za ne dôveru voličov na vyššej úrovni, ako ukazujú prieskumy. "Predvolebné prieskumy nášmu hnutiu neprajú, to tak bolo vždy. Ale ľudia nám vo finále tú dôveru dali," pripomenul.
Aj z tohto dôvodu sa rozhodli ísť do volieb v koalícii s Kresťanskou úniou a stranou Za ľudí, hoci to znamená, že na vstup do parlamentu budú potrebovať minimálne sedem percent. "Aj vnútorne sme si povedali, že ak za tie tri roky, čo sme bojovali za ľudí a rodiny, bojovali sme proti mafii, nemáme mať v parlamente sedem percent, tak tam nemáme čo robiť," vyhlásil Šipoš.
Tvrdí, že OĽANO čas pred definitívnym koncom vládnej koalície využilo na množstvo prorodinných opatrení. Rozviazalo ruky polícii, ktorá stíha aj vysokopostavených ľudí vrátane poslancov vládnej koalície, ktorej bolo OĽANO členom.
Z rozpadu koalície Šipoš viní Sulíka
Z rozpadu koalície, ktorá mala na začiatku volebného obdobia v parlamente ústavnú väčšinu, viní Šipoš predsedu SaS. "Rozbíjač vlád Richard Sulík začal robiť od začiatku v rámci koalície zlú krv," tvrdí Šipoš. Pripomína, že sa líder SaS v čase pandémie zúčastnil aj na protivládnom proteste. "Keď rozbil a kanibalizoval stranu Za ľudí a získal z nej poslancov, zistil, že konečne má tú silu, aby padla vláda," povedal Šipoš.
Aj keď OĽANO považovalo mimoriadnu schôdzu parlamentu k problémom samospráv za predvolebnú agendu Smeru-SD a nepodporilo ju, Šipoš si vyplatenie sľúbených 108 miliónov eur kompenzácií za nárast cien energií samosprávam predstaviť vie.
Na druhej strane si však myslí, že aj samotné samosprávy by mali prísť s návrhmi, ako ušetriť peniaze, a nemali by sa spoliehať iba na pomoc štátu. Šipoš sa tiež nazdáva, že na Slovensku je neprimerane veľa samospráv, niektoré obce majú menej ako 100 obyvateľov.
"Jedna obec má sto obyvateľov, susedná tiež sto a ďalšia 50, sú tam traja starostovia, ktorí berú po 3000 eur plat, a vo finále nemajú ani škôlku, ani kvalitné chodníky a večer musia vypínať svetlá, lebo na to nemajú peniaze," povedal Šipoš. Treba sa podľa neho zamyslieť, či treba toľko samospráv a či je potrebné toľko peňazí vkladať do platov primátorov a starostov.