Nemecko ruší infraštruktúrne projekty v bosnianskej Republike srbskej, reaguje tak na politiku prezidenta

Nemecká vláda ruší štyri projekty na rozvoj infraštruktúry v bosnianskej autonómnej Republike srbskej kvôli tomu, že jej prezident Milorad Dodik usiluje o jej odtrhnutie od zvyšku federatívnej republiky. Dnes o tom podľa agentúry Reuters informovalo nemecké veľvyslanectvo v Bosne.

Projekty v celkovej hodnote 105 miliónov eur Nemecko pozastavilo vlani v apríli kvôli Dodikovej politike presadzujúcej odtrhnutie Republiky srbskej od Bosny. Krajina sa kvôli postupu Dodika a jeho spojencov dostala do najhoršej politickej krízy od vojny v prvej polovici 90. rokov minulého storočia.

Líder bosnianskych Srbov podpísal sporný zákon namierený proti mierovému vyslancovi

Zákonodarný zbor Republiky srbskej koncom júna schválil zákon, ktorý stanovuje, že sa RS nabudúce nebude riadiť verdiktmi celoštátneho ústavného súdu. Normu vzápätí z titulu svojej funkcie dozorcu na plnenie daytonskej mierovej dohody zrušil vysoký predstaviteľ pre Bosnu Christian Schmidt, ktorého legitimitu ale bosnianskosrbské vedenie na čele Dodikom neuznáva a odmieta sa riadiť jeho rozhodnutiami. USA kvôli tomu následne uvalili na Dodika sankcie.

Nemecká ambasáda uviedla, že vedenie Republiky srbskej odštiepne kroky robiť neprestalo a "namiesto toho Dodik a vláda pokračovali v eskalácii krízy". Kvôli tomu štvoricu projektov neobnovia. Dva sa týkali renovácie vodnej elektrárne, ďalšej výstavby veternej elektrárne a štvrtého nakladania s odpadovými vodami.

Šéf bosnianskej diplomacie pre HN: Vojna na Ukrajine urýchlila našu európsku integráciu. Pomáhajte nám v nej

Reuters pripomína, že aj Európska únia opakovane varovala Dodika, aby prestal so svojou odštiepeneckou rétorikou a konaním, ktoré ohrozuje bosniansky štát, sankcie naň ale neuvalila. Dodik obviňuje Washington, že je voči Srbom zaujatý.

V rokoch 1992 až 1995 bola Bosna dejiskom krvavej vojny, ktorá si vyžiadala približne 100-tisíc obetí. Krajina je od daytonskej mierovej dohody rozdelená na dva vysoko autonómne celky, popri Republike srbskej je to chorvátsko-moslimská Federácia Bosny a Hercegoviny. Spolu ich spája slabá centrálna vláda, ktorá je poväčšine ochromená spormi medzi zástupcami troch hlavných etník.