Čipová vojna môže mať nepríjemné dôsledky. Čo znamená nový ťah Číny pre svet?
Čína začala zhruba pred mesiacom obmedzovať vývoz dvoch kľúčových materiálov pre polovodičový priemysel s tým, ako silnie vojna o čipy medzi Pekingom a Spojenými štátmi, napísal portál BBC.
Pre vývoz gália a germánia, ktoré sa používajú pri výrobe počítačových čipov aj vojenského vybavenia, sú kvôli čínskym obmedzeniam potrebné zvláštne licencie.
VIDEO: Čína zakázala vývoz kovov na výrobu čipov uprostred technologickej vojny s USA:
Keď nám nedáte čipy, my vám nedáme materiály
Krajina tak zareagovala na krok Washingtonu, ktorý sa pokúsil obmedziť prístup Pekingu k vyspelej technológii na výrobu mikroprocesorov.
Čína je zďaleka najväčším hráčom v globálnom dodávateľskom reťazci gália a germánia, pripadá na ňu podľa Aliancie pre kritické suroviny (CRMA) 80 percent všetkej svetovej produkcie gália a 60 percent germánia. Tie patria medzi typ kovov, ktoré sa v prírode bežne nevyskytujú a bývajú vedľajším produktom iných procesov či prísadou iných kovových rúd.
Popri Spojených štátoch uvalili obmedzenia na vývoz technológie na výrobu polovodičov do Číny aj Japonsko a Holandsko, kde sídli významný výrobca zariadení na výrobu čipov ASML.
„Načasovanie tohto oznámenia zo strany Číny nie je vzhľadom na reštrikcie na export čipov, ktoré oznámilo medzi inými Holandsko, náhodné,“ povedal BBC Colin Hamilton z investičnej firmy BMO Capital Markets.
„Stručne povedané, keď nám nedáte čipy, my vám nedáme materiály na ich výrobu,“ dodal.
„Oko za oko, zub za zub“
Tento sústavný konflikt medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta v štýle oko za oko, zub za zub vyvoláva obavy z nástupu takzvaného „nacionalizmu v otázke prírodných zdrojov“, keď jednotlivé vlády hromadia zásoby kritických materiálov, aby mohli vyvíjať tlak na iné krajiny.
„Vidíme, ako sa vlády čoraz viac vzďaľujú naratívu globalizácie,“ povedal Gavin Harper, asistent výskumu kritických materiálov na univerzite v Birminghame. „Predstava, že nám materiály jednoducho dodajú medzinárodné trhy, už dávno neplatí, a keď sa na to pozriete viac zoširoka, západný priemysel môže čeliť tak trochu existenčnej hrozbe,“ uviedol výskumník.
Arzenid galitý, zlúčenina gália a arzénu, sa využíva napríklad v počítačových čipoch vysokej frekvencie, ale aj vo výrobe infračervených a polovodičových laserov a fotovoltaických článkov.
V takej čistote, aby mohla byť využitá v elektronike, produkuje túto zlúčeninu len niekoľko firiem na svete, uvádza CRMA. Tiež germánium sa používa na výrobu mikroprocesorov a solárnych panelov, nachádza sa napríklad aj vo vojenských okuliaroch pre nočné videnie.
Hovorca Pentagonu minulý mesiac povedal, že Spojené štáty majú rezervy germánia, ale žiadnu zásobu gália.
Napriek tomu sa očakáva, že čínske obmedzenia exportu budú mať z dlhodobého hľadiska len obmedzený dopad. Hoci je Čína popredným svetovým vývozcom gália a germánia, existujú pri výrobe súčiastok typu počítačových čipov za tieto materiály náhrady, uviedla poradenská spoločnosť Eurasia Group. Aj mimo územia Číny sa navyše podľa nej nachádzajú aktívne závody na ich ťažbu a spracovanie.
Alternatívne zdroje gália a germánia
Eurasia Group tiež poukázala na podobnosť so situáciou pred viac ako desiatimi rokmi, keď Čína obmedzila vývoz vzácnych nerastov. Čoskoro sa objavili iní vývozcovia a za necelú dekádu sa dominantné postavenie Číny v dodávateľskom reťazci s minerálmi podľa odhadov poradenskej firmy prepadlo na 63 percent z pôvodných 98 percent.
„Možno očakávať, že sa začnú vyvíjať a využívať alternatívne zdroje gália a germánia a okrem toho zosilnie úsilie o recyklovanie týchto komodít a nájdenie ľahšie dostupných alternatív,“ uviedla pre BBC Anna Ashtonová, riaditeľka Eurasia Group pre záležitosti čínskych firiem a vzťahy medzi USA a Čínou.
"A nebude to len kvôli nedávno oznámeným čínskym reštrikciám, ale aj v dôsledku očakávania rastúceho dopytu, zosilňujúcej geostrategickej konkurencie a doloženej ochote Číny podriaďovať vývoz a dovoz politickým a strategickým cieľom," dodala.
Odborníci varujú, že využívanie prírodných zdrojov a technologických kapacít ako zbrane - ako robí Čína aj Spojené štáty - bude mať aj globálne dopady, pokiaľ ide o životné prostredie, pretože na týchto typoch materiálov závisí množstvo nových zelených technológií.
„Toto nie je nejaký národný problém. Toto je problém, ktorému čelíme ako ľudstvo. Dúfajme, že politici dokážu zasadnúť v dobrej viere k jednému stolu, zaistiť prístup k týmto kritickým materiálom, ktoré sú naozaj životne dôležité pre prechod k zelenej energii, a my sa budeme môcť začať zaoberať niektorými výzvami okolo dekarbonizácie,“ povedal Harper z univerzity v Birminghame.