Rusko a Bielorusko v reakcii na aktivity NATO posilní zväzový štát, vyhlásil Šojgu
![Rusko a Bielorusko v reakcii na aktivity NATO posilní zväzový štát, vyhlásil Šojgu](https://static.hnonline.sk/images/slike/2023/08/15/3171660.jpg)
Rusko a Bielorusko posilnia "spoločný zväzový štát" v reakcii na nárast vojenských aktivít NATO. Na konferencii o medzinárodnej bezpečnosti v Moskve to podľa agentúry TASS povedal ruský minister obrany Sergej Šojgu.
"Vojenské aktivity NATO výrazne vzrástli po tom, ako sa k aliancii pripojilo Fínsko a blok do seba začlenil aj švédske vojenské štruktúry. Pre nás zostáva otvorená otázka, čo Helsinki a Štokholm získali svojím zapojením do vojenskej konfrontácie s Ruskom," vyhlásil Šojgu.
Rusko podľa ministra obrany pozorne sleduje prebiehajúce zmeny v súvislosti so Severoatlantickou alianciou. "Budeme adekvátne reagoval na bezpečnostné hrozby a pokusy o provokácie, vrátane posilnenia bezpečnosti zväzového štátu Ruska a Bieloruska," zdôraznil.
Švédsko a Fínsko podali prihlášku do NATO v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu, ktorú Moskva začala vlani vo februári. Kým Fínsko sa členom v apríli stalo, pristúpenie Švédska zatiaľ stále blokuje Turecko s Maďarskom.
Turecká vláda viní Štokholm z toho, že dlhodobo poskytuje útočisko tureckým disidentom, ktorých Ankara označuje za teroristov. Ankara Švédsku tiež vyčíta, že umožňuje protesty proti islamu a pálenie posvätnej knihy korán, čo Turecko považuje za šírenie nenávisti. Maďarský parlament podľa všetkého prerokuje ratifikáciu švédskej žiadosti o vstup do NATO po letnej pauze.
"Boji proti modernému neokolonializmu"
V súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajine Šojgu na konferencii uviedol, že vojenské zdroje Ukrajiny sú "takmer vyčerpané". Špeciálna vojenská operácia, ako Moskva nazýva vojnu na Ukrajine, podľa neho ukázala, že neexistuje nič, čo by "nedokázali zničiť ruské zbrane". Ako minister dodal, história Rusku opäť prisúdila úlohu "rušňa pri presadzovaní záujmov väčšiny nezávislých štátov" a porážka Kyjeva sa stane "faktorom v boji proti modernému neokolonializmu".
"Rusko nestojí v opozícii proti ukrajinským ozbrojeným silám, ale proti celému kolektívnemu Západu, ku ktorému sa nedávno pripojili jednotlivé štáty Ázijsko-pacifického regiónu," tvrdil ruský minister obrany. Zahraniční poradcovia podľa neho využívajú ukrajinských vojakov na to, aby "si cvičili rôzne vojenské operácie za použitia západných zbraní bez toho, aby brali do úvahy straty".
Rusko začalo inváziu na Ukrajinu 24. februára 2022. Moskva svoju agresiu neoznačuje za vojnu, ale pojmom "špeciálna vojenská operácia". Ruské sily napadli Ukrajinu z Ruska a z Bieloruska a tiež z polostrova Krym, ktorý Moskva protiprávne anektovala v roku 2014, a začali rozsiahly letecký, námorný i pozemný útok na takmer celú krajinu.
Kyjev počas vojny mnohokrát obvinil ruské vojská z útokov na civilné ciele. Vojna rozpútaná na Putinov rozkaz si podľa overených údajov OSN vyžiadala tisícky obetí z radov civilistov na oboch stranách.