Hlavne pri dovolenke na gréckych ostrovoch neochorejte. Zdajú sa byť rajom, pre zdravotníkov sú peklom

Grécke ostrovy so svojou idylickou krajinou prekypujú turistami, ich zdravotníctvo je ale na hrane kolapsu. Úmrtie mladej ženy v pokročilom štádiu tehotenstva a jej nenarodeného dieťaťa sú len dva prípady smrti kvôli chronickému nedostatku záchranárov a zdravotníkov, píše web Politico.

Veľké nedostatky v zdravotných službách

Niektoré nemocnice na ostrovoch nemajú stálych lekárov a slúžia tam len zdravotníci vyslaní na dočasnú službu. A zdravotná záchranná služba je často v ešte horšom stave. Na mnohých ostrovoch v Egejskom mori je k dispozícii počas celého dňa len jedna sanitka. Tento problém sa pritom netýka len ostrovov. V Aténach je v prevádzke 50 sanitiek, no potrebných by ich bolo 85 až 90.

"Potrebujeme prebudovať záchrannú službu od základov a veľké nedostatky sú v celej krajine," hovorí predseda gréckej zdravotnej záchrannej služby Jorgos Mathiopulos.

Drvivá väčšina zdravotných stredísk na malých ostrovoch v Egejskom mori má problémy s fungovaním kvôli malému počtu doktorov. A aj v prípade, keď sa grécky štát rozhodne zamestnať viac zdravotníkov, tak sa to na ostrovoch veľmi neprejaví, pretože personál tam odmieta slúžiť kvôli premršteným životným nákladom spôsobeným silným cestovným ruchom.

To vytvára ďalší tak na záchrannú službu. "Z iných častí krajiny sme vyslali na ostrovy pracovníkov záchrannej služby, aby pokryli potreby letnej sezóny," uviedol Mathipulos. "Naši kolegovia si kvôli tomu museli skrátiť dovolenku, ale je to samozrejme len provizórne riešenie," dodal.

Prevádzka jedinej sanitky na ostrove

V júni 63-ročná žena zomrela na ostrove Kos v nákladnom vozidle, ktorý ju viezol do nemocnice, pretože jediná sanitka na ostrove práve zasahovala na inom mieste a nebola k dispozícii. Na nepretržitú obsluhu sanitky je potrebných 11 ľudí. Kos má 40-tisíc stálych obyvateľov, ale v lete ho navštívi až jeden milión turistov. Ostrov má síce tri nové sanitky, personál stačí len na prevádzku jednej.

Niekoľko dní potom zomrela na predmestí Atén devätnásťročná žena v ôsmom mesiaci tehotenstva a jej nenarodené dieťa. Na sanitku čakala vyše päť hodín a pred smrťou volala záchranárov dvadsaťkrát. Odvtedy najmenej šesť ľudí zomrelo po celej krajine kvôli neskorému prevozu do nemocnice. (Medzi týmito úmrtiami je podľa gréckych médií aj česká turistka, ktorá v júni zomrela na ostrove Thasos po tom, čo dlho čakala na záchranárov).

Na rastúcu kritiku za tieto úmrtia, ktorým bolo možné predísť, vláda odpovedala prevelením hasičov, vojenského personálu a vodičov medzi zamestnancami miestnych úradov na miesta vyťažené počas leta. 

Záchranná služba a lekári protestovali proti "nevedeckej snahe o rýchle riešenie". Podľa nich použitie personálu, ktorý nie je vycvičený pre mimoriadne situácie, môže ohroziť pacientov, napríklad pri zásahoch pri nehodách. Vláda však tvrdí, že nejde o dlhodobé riešenie nedostatku zdravotníckeho personálu. Cieľom je zachrániť životy pri rušnej turistickej sezóne.

Konzervatívny premiér Kyriakos Mitsotakis, ktorý znovu vedie vládu po víťazstve v júnových parlamentných voľbách, tvrdí, že verejné zdravotníctvo je jeho prioritou. Sľúbil zamestnať 10 -tisíc zdravotníkov, z toho 800 vodičov sanitiek. 

Vyhorenie núti zdravotníkov odchádzať 

Podľa odborov však tieto čísla sotva pokryjú odchod zdravotníkov do dôchodku. Podľa ich údajov v uplynulých dvoch a pol rokoch odišlo z verejného zdravotníctva vyše 10-tisíc zdravotníkov a ďalších päťtisíc ich odíde tento rok. Opozícia vládu kritizuje, že nemocnice sú v horšom stave ako pred pandémiou covidu-19. Tvrdí, že cieľom vlády je privatizácia zdravotníctva, čo kabinet odmieta.

Lenže problém nie je len v nedostatku personálu a peňazí. Len málo doktorov a zdravotníkov chce slúžiť na ostrovoch. Hoci sa turistom môže zdať život na gréckych ostrovoch ako sen, zdravotníci si často nemôžu dovoliť tamojšie náklady na živobytie. Miestni obyvatelia radšej prenajmú byty turistom, než aby uzavreli dlhodobú a menej výnosnú zmluvu s lekárom či zdravotnou sestrou.

Na konci júna jediný kardiológ v nemocnici na ostrove Kos protestoval na nádvorí nemocnice. "Už ďalej nemôžem, potrebujem pomoc," napísal si na transparent. Pracoval totiž skoro mesiac bez jediného voľného dňa. Práve vyhorenie je hlavnou príčinou, prečo lekári z nemocníc na ostrovoch odchádzajú. 

Podľa gréckej federácie nemocničných doktorov sa situácia "vyvíja do operačného kolapsu" viacerých nemocníc vo vidieckych aj mestských oblastiach.

"Tieto veci sa nesmú stávať v civilizovanom svete, v európskej krajine a v turistickej destinácii," uviedol starosta Kosu Theodosis Nikitaras. "Potrebujeme trvalé riešenie a trvalý nábor (zdravotníkov)," dodal.