Turecko je proti alternatívam k obilnej dohode, Putin naznačil jej možné oživenie
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan po pondelňajších rokovaniach s ruským partnerom Vladimirom Putinom v čiernomorskom letovisku Soči uviedol, že Ankara je proti alternatívnym návrhom k minuloročnej dohode o vývoze obilia z Ukrajiny, od ktorej Moskva v júli odstúpila.
"Alternatívne návrhy, ktoré sa dostali na program rokovania, nemohli ponúknuť udržateľný, bezpečný a trvalý model založený na spolupráci medzi stranami, ako je Čiernomorská iniciatíva," povedal Erdogan na spoločnej tlačovej konferencii s Putinom, informovala agentúra AFP.
Erdogan v spolupráci s OSN
Putin pritom podľa agentúry Reuters avizoval, že Rusko je pripravené uvažovať o obnovení čiernomorskej dohody o obilí, ale len za podmienky zrušenia obmedzení na vývoz ruských poľnohospodárskych produktov.
Podľa Putina tiež Rusko zorganizuje dodávku milióna ton obilia za zvýhodnenú cenu na spracovanie v Turecku a jeho bezplatnú prepravu do najchudobnejších krajín.
Dodal tiež, že o pár týždňov Rusko začne s bezplatnými dodávkami obilia do šiestich afrických krajín. Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova úvodné rokovanie Putina s Erdoganom trvalo 1,5 hodiny a bolo "veľmi konštruktívne".
Putin počas úvodného stretnutia konštatoval, že "pozitívny trend" vo vývoji vzťahov medzi Tureckom a Ruskom pokračuje. Priznal, že nie je taký výrazný ako minulý rok, ale stále má pozitívnu dynamiku.
Podľa Putina tiež Rusko dúfa, že v blízkej budúcnosti ukončí rokovania o vytvorení plynového uzla v Turecku a plánuje tam v roku 2024 spustiť prvý energetický blok jadrovej elektrárne Akkuyu v provincii Mersin v juhovýchodnom Turecku.
Rusko odstúpilo od tzv. obilnej dohody v júli - rok po tom, čo ju sprostredkovali OSN a Turecko. Moskva sa vtedy sťažovala, že vývoz jej potravín a hnojív naráža na prekážky a že do krajín, ktoré sú v potravinovej núdzi, neputuje dostatok ukrajinského obilia.
Erdogan, ktorý predtým zohral významnú úlohu pri presviedčaní Putina, aby dohodu dodržal, a OSN sa teraz opäť snažia Putina presvedčiť, aby sa k obilnej dohode vrátil.
Súbor konkrétnych návrhov
Cieľom dohody bolo dostať obilie z Ukrajiny na svetové trhy cez Čierne more a zmierniť globálnu potravinovú krízu, ktorú podľa OSN zhoršila ruská invázia na Ukrajinu vo februári minulého roka.
Rusko a Ukrajina patria ku kľúčovým svetovým poľnohospodárskym producentom a sú medzi hlavnými hráčmi na trhoch s pšenicou, jačmeňom, kukuricou, repkou, repkovým olejom, slnečnicovými semenami a slnečnicovým olejom.
Podľa Reuters Putin povedal, že Rusko by sa mohlo vrátiť k dohode o obilí, ak Západ splní samostatné memorandum dohodnuté s Organizáciou Spojených národov o uľahčení ruského vývozu potravín a hnojív. Ruský vývoz potravín a hnojív síce nepodlieha západným sankciám uvaleným po ruskej invázii na Ukrajinu, ale Moskva tvrdí, že obmedzenia platieb, logistiky a poistenia sťažili ich prepravu.
Jednou z hlavných požiadaviek Moskvy je opätovné pripojenie Ruskej poľnohospodárskej banky k medzinárodnému platobnému systému SWIFT. EÚ ho prerušila v júni 2022 v rámci sankcií uvalených na Rusko v reakcii na jeho inváziu na Ukrajinu.
Reuters pripomenul, že generálny tajomník António Guterres minulý štvrtok uviedol, že ruskému ministrovi zahraničných vecí Sergejovi Lavrovovi poslal "súbor konkrétnych návrhov" zameraných na oživenie tzv. obilnej dohody.
Rusko zablokovalo ukrajinské čiernomorské prístavy krátko po invázii na územie tohto susedného štátu. Po odstúpení od dohody podporovanej OSN, ktorá Ukrajine umožnila vyvážať desiatky miliónov metrických ton produkcie, Rusko pohrozilo, že všetky plavidlá vyskytujúce sa v danom regióne bude považovať za potenciálne vojenské ciele.
V reakcii na to Ukrajina vytvorila tzv. humanitárny koridor pre plavbu lodí pri západnom pobreží Čierneho mora.