Rast slovenskej ekonomiky podľa analytikov opäť ťahali najmä automobilky
Rast slovenskej ekonomiky aj v druhom štvrťroku tohto roka ťahala najmä výroba automobilov. Uviedol to Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank, v komentári k údajom o hrubom domácom produkte, ktoré zverejnil štatistický úrad.
Znepokojivé vyhliadky
"Aj pohľad na HDP z ponukovej strany potvrdzuje, že za prekvapivo silnými číslami HDP na Slovensku stáli aj v druhom štvrťroku najmä slovenské automobilky. Tie ťažili z uvoľnenia úzkych hrdiel a stále prítomného neuspokojeného domáceho dopytu, ktorý sa naakumuloval počas predchádzajúcich rokov - počas pandémie a polovodičovej krízy," spresnil Koršňák.
Vyhliadky externého prostredia do druhej polovice roka sú podľa neho však čoraz znepokojivejšie. Dôvodom na obavu sú najmä slabé čísla nemeckej ekonomiky, ktorá dlhodobo predstavuje kľúčového obchodného partnera slovenského priemyslu. Varovný prst zdvíha aj zhoršujúca sa nálada v slovenskej, ale i európskej ekonomike, ktorá má svoje korene práve v priemysle. Skepsa sa čoraz viac rozširuje aj do sektora služieb.
Ekonomiku Slovenska by v druhej polovici roka mali podľa Koršňáka stále výdatne podporovať aj verejné investície. "Predpokladáme síce, že z rozpočtu EÚ na roky 2014 až 2020, ktoré je nevyhnutné vyčerpať do konca tohto roka, prepadne Slovensku viac zdrojov, ako to bolo v predchádzajúcom rozpočtovacom období. Spolu s prvými investíciami z plánu obnovy by však európske zdroje mali predstavovať výrazný impulz pre verejné investície aj ekonomiku. Vyššie verejné investície by pritom mohli viac ako plne kompenzovať aj slabnúce súkromné investície, ktoré by mali sledovať ekonomický cyklus a rastúce úrokové sadzby," podčiarkol analytik.
"V budúcom roku očakávame len jemné zrýchlenie ekonomického rastu na 1,6 percenta. Výrazný vplyv na rast v budúcom roku však môžu mať výsledky parlamentných volieb, ktoré určia mieru aj spôsob nevyhnutnej konsolidácie verejných financií," dodal Koršňák.
Utlmená spotreba domácností
Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne, očakáva v druhej polovici tohto roka utlmenú spotrebu domácností pre vyššiu infláciu, pokles reálnych miezd a obnovu úspor. "Výraznejšie pozitívne príspevky k ekonomickému rastu predpokladáme aj pri investíciách, čo však bude závisieť od ďalšej schopnosti absorbovať eurofondy zo starého programovacieho obdobia. Celoročný rast ekonomiky by tak mohol dosiahnuť 1,5 percenta. V druhej polovici roka okrem eurofondov významnejšiu úlohu zohrá aj ďalší vývoj zahraničných ekonomík a globálneho dopytu," doplnil Horňák.
"Pohľad na rok 2024 nám nateraz hovorí o ekonomickom oživení, rátame už aj s rozbehom spotreby domácností, výraznejším oživením zahraničného obchodu či pokračujúcou investičnou aktivitou vďaka plánu obnovy a novým eurofondom. Spotreba verejnej správy bude pravdepodobne pod tlakom aj v dôsledku konsolidačného úsilia novej vlády. Ekonomický rast by tak mohol dosiahnuť medziročne 2,5 percenta," uzavrel Horňák.
Štatistický úrad informoval, že HDP sa v druhom štvrťroku 2023 medziročne zvýšil o 1,5 percenta. Objem HDP v bežných cenách bol medziročne vyšší o 11,3 percenta a dosiahol 30,3 miliardy eur. V medzikvartálnom porovnaní po sezónnej úprave HDP vzrástol o 0,4 percenta.