Takto chutí jednoduchý, dobrý život. Rozprávková drevenica je odmenou za drinu a lásku k tradíciám

Dnes je tu, v horskej osade Koníkov s domčekmi roztrúsenými po stráňach, chalupársky raj Martiny Robosovej a jej rodiny. Tomu však predchádzala dlhá história a séria udalostí. Martinini rodičia kedysi ako nadšení turisti brázdili tento horami obdarený kraj a naďabili na chalupu, do ktorej sa zahľadeli. Kúpili ju v roku 1989, tesne pred revolúciou, no to ešte netušili, že na nej bude toľko práce a že turistické topánky budú musieť na dlhý čas vymeniť za montérky a pravidelné brigády.

Keďže drevenica bola naozaj historická, postavená okolo roku 1870, boli si zisťovať, či nejde o kultúrnu pamiatku. Na pamiatkovom úrade v Žďári nad Sázavou im v tom čase povedali že nie, no krátko nato, ako sa pustili do prerábky, bolo zrazu všetko inak.

Stavebné úpravy a materiál pred chalupou si všimla pamiatkarka z Brna a vysvitlo, že predsa len ide o pamiatku a nemôžu ju teda opravovať, ako sa im zapáči. Takže napokon bolo potrebné všetky práce prerušiť, vypracovať projekt, veľa konzultovať, riešiť a aj trošku okresávať svoje pôvodné predstavy. „Bolo to pre rodičov psychicky náročné obdobie,“ spomína Martina.

Holanďanky vymenili domov za tradičnú, slovenskú chalupu. Je tu bezpečne a nádherne, odkazujú turistom

Pamätá sa, že mala 17, keď chalupu kúpili, a jedna z prvých vecí, pri ktorých pomáhala, bolo vypratávanie povaly plnej starého sena. Neskôr, keď sa vybúravalo kamenie a robila izolácia, zase prenášala kamene z jednej kopy na druhú... „Boli to roky práce, trvalo to dobrých 15 až 20 rokov a všetko sa robilo po častiach, postupne.“

V galérii si pozrite výsledok rekonštrukcie: 

Prečo Koníkov?

Koníkov je osada, malý laz. Susedia rodinky Robosovcov sú starousadlíci, stále tu žije okolo 20 až 30 obyvateľov. Okolité chalúpky začali vznikať na konci 18. storočia. Šľachtičná Katarína dovolila lesníkom časť lesa vyklčovať, postaviť si tu chalupy a obhospodarovať políčka.