Slušné Slovensko dospelo do štádia zúrivej kampane, aká tu ešte nebola, tvrdí publicista
Slušné Slovensko po viac ako troch rokoch vládnutia dospelo do štádia zúrivej predvolebnej kampane, s akou sme v histórii Slovenska doteraz konfrontovaní neboli. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Nevyzerá to dobre
Fyzický konflikt medzi lídrom OĽANO Igorom Matovičom a predstaviteľmi Smeru na ich tlačovej konferencii minulý týždeň k problému migrácie podľa neho viedol v nasledujúcich dňoch k ďalším potýčkam.
"Akoby to nemalo odstrašujúci účinok. K fyzickým kontaktom prichádza viac," upozornil.
Podľa Hrabka pritom nie je podstatné, aká konkrétna téma kampane viedla ku konfrontácii.
"Naozaj to nevyzerá dobre. Mikuláš Dzurinda podľa mňa správne odhadol, že to vôbec nesúvisí s migráciou. Je to súčasť kampane," povedal na margo rastúcej agresivity Hrabko.
Aj riešenie otázok nelegálnej migrácie v čase desať dní pred voľbami podľa neho dostáva v prvom rade charakter predvolebnej rétoriky.
V predvolebnom čase sa podľa neho migračnej témy chytili opoziční politici, najmä líder Smer-SD Robert Fico a snažia sa na nej získať politické body.
Napríklad téza predsedu SNS Andreja Danka, podľa ktorej by migračný problém mala riešiť celá Vyšehradská skupina (V4) spolu, je z pohľadu Hrabka nerealistická. Aj Danko totiž podľa neho priznáva aktuálne nízku akcieschopnosť V4.
"Aj keby sa V4 bola schopná o niečom dohodnúť, taká dohoda by bez Rakúska bola o ničom," skonštatoval.
Ciele strán sú rôzne
Nakoľko účinné budú témy a formy aktuálnej kampane z hľadiska oslovenia voličov, podľa Hrabka ukážu až voľby. "Netreba sa spoliehať na prieskumy. Trendy sú jasné, vieme odhadnúť, ktoré strany by s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou mali byť v parlamente a ktoré tú istotu nemajú," poznamenal.
Aj ciele strán sú podľa neho rôzne, niektoré reálne bojujú o volebné víťazstvo a post premiéra, iné o účasť v parlamente alebo aspoň prekročenie trojpercentnej hranice, keď strana získava finančný príspevok od štátu.
Podanie prezidentky Zuzany Čaputovej na Ústavný súd ohľadom povinnosti Generálnej prokuratúry poskytovať jej informácie o svojej rozhodovacej činnosti môže byť podľa Hrabka užitočné v tom, že vnesie jasno a poriadok do vzťahov medzi GP a prezidentským palácom.
Nemyslí si, že prezidentka má právo kontrolovať spisy generálneho prokurátora a jeho rozhodnutia. "Má právo na informácie, ako ktorý prípad ukončil, ale nie čo ho k tomu viedlo a na základe akých argumentov rozhodol," poznamenal.
Dodal však, že rozhodujúcou autoritou bude ústavný súd. "Keďže pôjde o výklad, bude platiť iba do budúcnosti a nemožno ho vzťahovať do minulosti. Takže ak by aj prezidentke vyhovel, bude musieť o spisy požiadať znova," upozornil Hrabko.