Vedci, štát, firmy a umelá inteligencia. Niečo ako veľký tresk
„Ak treba niekoho presvedčiť o dôležitosti umelej inteligencie, tak je to smutné,“ rázne tvrdí Peter Sinčák, popredný odborník, vedec a vysokoškolský pedagóg.
Sociálne, etické a iné dosahy uplatnenia umelej inteligencie sa dotknú každého. Podľa profesora Sinčáka všetko ide smerom, že málo kreatívne činnosti vrátane základného programovania budú nahradené umelou inteligenciou. Tie skutočne kreatívne činnosti budú robiť ľudia spolu s umelou inteligenciou. A automatizácia mentálne jednoduchých činností bude základom umelej inteligencie.
„Pre veľkých zamestnávateľov je dôležité nájsť využitie výsledkov výskumu a čo najrýchlejšie ich dostať do praxe,“ hovorí Gabriel Galgoci z AIslovakIA Centra pre umelú inteligenciu a hneď dodáva, „nedá sa kúpiť niekoľko kilogramov umelej inteligencie. Tak to nefunguje.“
Reálny pohľad na spoločenský ošiaľ
Uplatnenie AI sa viaže na dáta, databázy, informačné systémy a až potom na to môžeme pustiť aplikácie. Veľká časť komerčného sektora však už na to je pripravená. Drajvermi boli zahraničné investície a informatizácia od konca minulého storočia, kde sme preskočili niektoré fázy a posunuli sa k relatívne novým systémom.
Pravda však je, že malé a stredné firmy majú iné problémy a starosti. Nemajú ani čas uvažovať o biznisových AI aplikáciách okrem bežného využívania tých komerčných. Úprimne povedané, vývoj aplikácií je nesmierne drahý a nie je garantovaný šťastný koniec.
Akademici sa zas zvyknú utiekať do svojej bubliny. Problémom sú „šuflíkové projekty“. Je v nich množstvo zaujímavých vecí, ale – sú zavreté v zásuvke. „Nedostatok porozumenia a spolupráce medzi vedou a biznisom je globálnym problémom,“ kriticky priznáva Gabriel Galgoci.
Kde sme na AI mape?
Slovensko sa v tejto chvíli môže pochváliť uplatnením umelej inteligencie v zdravotníctve aj v priemysle. Aplikácie umelej inteligencie s nami žijú už desiatku rokov v bankovníctve či v bezpečnosti. Oblasti sa postupne otvárajú a treba o tom hovoriť, aby sme búrali predsudky a ukázali možnosti uplatnenia v priemysle, v službách aj v správe štátu či vo vzdelávaní.
Juraj Čorba z ministerstva informatizácie súhlasí s tým, že využívanie umelej inteligencie v správe štátu je lákavé. Medzi nesporné benefity vo verejnej správe patrí to, že dokáže spracúvať údaje o obyvateľstve, aktivitách o dianí „vo veľkom“ a štát, mestá či regióny vedia tieto dáta využiť na analýzy.
Takto môžu vytvárať ekonomické, sociálne modely a predpovedať ďalší vývoj. Následne plánovať zdroje, budovať nové kapacity alebo predchádzať kolapsom. Analýzy umelej inteligencie sa dajú využiť aj na dohľadanie problémového obsahu, a to aj takého, ktorý vytvorila a šíri umelá inteligencia. Zneužívanie sociálnych sietí zohráva v súčasnosti veľkú rolu v spoločnosti. Či už ide o poplašné správy, manipuláciu či zločin, aplikácie sa uplatňujú v útokoch aj ochrane.
Využitie AI vo verejnej správe má však aj zvýšené požiadavky. Umelá inteligencia tu môže byť nasadená – hoci aj iba v obmedzenom rozsahu alebo len na testovacích modeloch – pri striktnom dodržaní zákonného a etického rámca.
Európske štáty sú v súčasnosti v situácii, keď nemajú ucelený prehľad o tom, kde všade už využívajú aplikácie toho, čo nazývame umelou inteligenciou, alebo de facto ide o sofistikovaný softvér. Juraj Čorba schválne zdôrazňuje formuláciu „to, čo nazývame umelá inteligencia“, keďže aj v tejto otázke nie je zatiaľ spoločné porozumenie a legislatívne rámce.
Aktuálny návrh európskej legislatívy preto navrhuje považovať za vysoko rizikové systémy AI, ktoré majú negatívny vplyv na bezpečnosť alebo základné práva. V databáze EÚ sa budú musieť registrovať vybrané systémy, ktoré spravujú napríklad zamestnanosť a trh práce, vzdelávanie a ďalšie.
Niet na čo čakať
Národná platforma na rozvoj umelej inteligencie na Slovensku AIslovakIA sa tak občas snaží spojiť nespojiteľné. Hľadá príležitosti a prepojenia medzi výskumom a pracoviskami. Firmy často ani netušia, aké možnosti by im AI mohla priniesť.
„V tejto chvíli ešte môžeme nastúpiť do rozbehnutého vlaku, ale ak budeme otáľať, onedlho uvidíme iba koncové svetlá. Vždy budeme používať technologické vymoženosti, ale dôležitejšie a ekonomicky výhodnejšie je byť pri ich vzniku a dokonca exportovať riešenia do sveta, ako byť len pasívnym prijímateľom,“ uzatvára Gabriel Galgoci.
Osem scenárov, ako môže umelá inteligencia pomôcť v praxi, si môžete pozrieť ako video na webe AIslovakIA.
***
Rozhovory vznikli ako súčasť svetového sympózia Digitálna inteligencia pre systémy a stroje 21. – 22. septembra v Košiciach. Organizátormi boli Národná platforma pre rozvoj umelej inteligencie AIslovakIA, profesijná organizácia inžinierskej a technologickej komunity Institute of Electrical and Electronics Engineers (IEEE), Technická univerzita v Košiciach a Elfa, s. r. o.
Organizátori za podporu ďakujú Ministerstvu investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a UNESCO SK.