Odhad poľských volieb: PiS je najsilnejšie, ale vládu zostaví proeurópska opozícia
Poľská proeurópska opozícia má podľa odhadov výsledkov dnešných volieb do Sejmu, dolnej komory parlamentu, šancu zostaviť vládu. Najsilnejšou stranou síce zostáva národno-konzervatívne Právo a spravodlivosť (PiS), na väčšinu potrebnú na zostavenie vlády však zrejme nedosiahne.
Hlasovať prišlo rekordných 72,9 percenta oprávnených voličov. Ešte po oficiálnom závere volieb stáli pri niektorých volebných miestnostiach vo Varšave alebo v Krakove fronty. V jednej z varšavských štvrtí sa podľa televízie TVN24 čakalo 5,5 hodiny. Chýbali volebné lístky a vo volebných urnách už nebolo miesto.
Účasť vo voľbách bola najvyššia od pádu komunizmu v roku 1989, uviedla štátna volebná komisia.
Odhady výsledkov
Po sčítaní desatiny hlasov odovzdaných v nedeľných voľbách do poľského Sejmu, dolnej komory parlamentu, má vládnuce národno-konzervatívne PiS 40 percent hlasov, opozičná Občianska koalícia 26,6 percenta. Sčítanie hlasov postupuje pomaly, keďže k voľbám prišiel rekordný počet ľudí a zároveň s nimi sa konalo aj referendum.
Súčasné výsledky odrážajú situáciu v dedinách a mestečkách, kde má tradične silnú podporu súčasná vládnuca strana. Z niektorých veľkých miest, napríklad z Lodže alebo z Lublinu, do ústrednej volebnej komisie ešte žiadne výsledky neprišli, informuje televízia TVN24.
Podľa odhadov inštitútu Ipsos pre televíziu TVN24 vládna strana Právo a spravodlivosť získalo 36,8 percenta hlasov, opozičná Občianska koalícia 31,6 percenta. Na treťom mieste sa 13 percentami skončila podľa odhadov Tretia cesta, v ktorej sa spojili ľudovci so stranou Poľsko 2050. Štvrtá je Nová ľavica s 8,6 percentami a ako posledná sa do Sejmu dostala Konfederácia, ktorú podporilo 6,2 percenta voličov.
Na Občiansku koalíciu, stredovú Tretiu cestu a Nová ľavicu by podľa týchto odhadov tak v 460-člennom Sejme pripadalo 248 kresiel. Právu a spravodlivosti by pripadlo 200 mandátov. Ultrapravicová Konfederácia by mala 12 poslancov.
Tusk: Vyhrali sme demokraciu
"Vyhrali sme demokraciu, slobodu, vyhrali sme naše milované Poľsko," povedal rozjasaný šéf Občianskej koalície a poľský premiér z rokov 2007 až 2014 Donald Tusk. "Toľko rokov sa to nedarilo.... Ale dnes môžeme povedať: to je koniec zlých čias. To je koniec PiS," dodal.
Právo a spravodlivosť bolo v Poľsku pri moci v posledných ôsmich rokoch. Zaviedlo kontroverzné justičné reformy, ktoré podľa Európskej komisie narúšajú princíp právneho štátu. Ovládlo štátne firmy a verejné inštitúcie, vrátane verejnoprávnych médií a obmedzilo práva žien. Voliča sa snažilo získať útokmi proti Európskej únii alebo tvrdou rétorikou namierenou proti migrantom.
Zároveň sa vláda vo Varšave po ruskej invázii na Ukrajinu rozhodne postavila na stranu napadnutej krajiny a Poľsko dlho patrilo k jej najpevnejším spojencom.
"PiS je víťazom parlamentných volieb 2023"
"Nedovolíme, aby Poľsko stratilo to, čo je najcennejšie, teda nezávislosť, právo rozhodovať o vlastnom osude," povedal predseda PiS Jaroslaw Kaczyński, ktorý bol doteraz považovaný za najvplyvnejšieho politika v Poľsku. Pripustil pritom, že nie je isté, či sa jeho strana udrží pri moci.
"Vyhrali sme. PiS je víťazom parlamentných volieb 2023," uviedol premiér Mateusz Morawiecki. "Ak nám prezident dá šancu, pokúsime sa zostaviť stabilnú vládu," povedal tiež.
Prezident Andrzej Duda je spojencom vládnucej strany. Agentúra DPA píše, že Duda už pred voľbami dal najavo, že zostavením vlády podľa tradície poverí zástupcov najsilnejšej strany. Pravdepodobne to bude Morawiecki.
Ľudia dnes rozhodovali aj o novom zložení 100-členného Senátu. Súčasná vláda presadila, aby sa súčasne s voľbami konalo referendum, v ktorom voliči odpovedali na otázky ohľadom migrácie, bariéry na hranici s Bieloruskom, zvýšenia veku odchodu do dôchodku a privatizácie štátneho majetku.