Psychosomatické ochorenia: Keď má duša hlavné slovo a telo volá o pomoc

Ako súvisí psychika s telom a čo je podstatou psychosomatických ochorení?

Psychika zahŕňa všetky naše myšlienky, zážitky, subjektívne priania, túžby aj obavy. Tie vyvolávajú rôzne emócie, ktoré „hýbu“ nielen našou dušou, ale aj telom. Termín „psychosomatika“ označuje súhrn telesných a duševných procesov. Psychosomatická reakcia je úplne zdravá podoba prežívania, veď každý pocit vyvolá nejakú telesnú reakciu a každá telesná reakcia rozpúta nejaké pocity. Pojmom psychosomatické ochorenia označujeme ochorenia, ktoré sa prejavujú telesnými príznakmi, ale ani pri dôkladných odborných telesných vyšetreniach lekár nenájde telesnú príčinu ich vzniku. Zato pri hlbšom rozhovore s pacientom sa dajú zistiť časové súvislosti medzi vznikom telesných ťažkostí a životnými udalosťami, s ktorými sa musel pacient vyrovnávať. Ide teda o poruchy, ktorých vznik a priebeh významne ovplyvňujú psychosociálne faktory. Spúšťačom je vždy psychický - duševný, emocionálny - konflikt, teda situácie, ktoré často zažívame v bežnom živote.

Je zaujímavé, ako sa toto všetko dokáže vzájomne poprepájať, pričom si často myslíme, že fyzické ťažkosti sú iba záležitosťou tela. Kedy sa prišlo na to, že psychika a telo spolu súvisia?

O súvislostiach medzi telom a dušou bol presvedčený už starogrécky lekár Hippokrates, ktorý predpokladal, že pocity môžu ovládať jednotlivé orgány. Napríklad, že srdce sa pri zlosti sťahuje, pri radosti rozširuje a podobne. Pred viac ako dvesto rokmi pojem „psychosomatika“ ako prvý použil nemecký psychiater Johann Christian August Heinroth v súvislosti s poruchami spánku, o ktorých predpokladal, že sú podmienené určitými psychickými stavmi a náladami. Základný koncept psychosomatických syndrómov zaviedol pred približne sedemdesiatimi rokmi nemecký internista a psychoanalytik Franz Alexander. Hypotézy o význame rannej frustrácie a konfliktov pri vzniku psychosomatických príznakov sa potvrdzujú pri štatistických výskumoch výskytu biografických rizikových faktorov. V roku 1977 navrhol americký lekár a psychoanalytik George Engel biopsychosociálny model ochorenia, podľa ktorého sa vzájomne ovplyvňujú telo, duša a sociálne prostredie. Toto celostné chápanie ochorenia zohľadňuje všetky biologické, psychologické a sociálne úrovne procesu ochorenia.