"Hamas a Izrael to stavia na rovnakú úroveň". Na humanitárnom prímerí sa lídri Európskej únie nezhodli
Konflikt medzi Izraelom a hnutím Hamas bude predmetom rokovaní lídrov členských štátov Európskej únie počas štvrtkovej pracovnej večere na zasadnutí Európskej rady v Bruseli. Neistota panuje, či sa lídri zhodnú na presadení humanitárnej prestávky. Informuje o tom bruselský spravodajca TASR.
Týždenník Politico upozornil, že krajiny Európskej únie boli deň pred summitom názorovo rozdelené v tom, či v záveroch summitu požiadať o "humanitárnu prestávku", čo môže znamenať požiadavku na Izrael o dlhšiu prestávku v útokoch, alebo o "humanitárne prestávky", ktoré sa chápu ako krátke prerušenia bojov, aby sa medzinárodná pomoc mohla dostať do pásma Gazy.
Príliš extrémna formulácia
Formuláciu "humanitárne prímerie" viaceré krajiny považujú za príliš extrémnu a tvrdia, že stavia na rovnakú úroveň Izrael a hnutie Hamas.
Český premiér Petr Fiala, ktorý spolu s rakúskym kancelárom Karlom Nehammerom v stredu absolvoval návštevu Izraela, uviedol, že izraelskému prezidentovi a premiérovi sľúbil, že Česká republika podporí Izrael na európskej úrovni v maximálnej možnej miere. "Nesmieme zabúdať, kto je pôvodcom teroru a kto začal túto vojnu," uviedol v odkaze na sieti X.
Španielsky premiér Pedro Sánchez novinárom povedal, že medzinárodné spoločenstvo by malo v priebehu nasledujúcich šiestich mesiacov pripraviť mierový summit so zámerom dosiahnuť mierovú dohodu medzi Izraelom a Palestínou.
"Medzinárodné spoločenstvo už uznáva Izrael. Teraz musíme uznať palestínsky štát," povedal a podporil zavedenie prestávky v bojoch na humanitárne účely.
Podľa slov talianskej premiérky Giorgie Meloniovej môže Únia zohrať "kľúčovú úlohu" v konflikte medzi Izraelom a Hamasom tým, že poskytne konkrétny harmonogram riešenia palestínskej otázky.
Vyhnutie sa eskalácii konfliktu
Nemecký kancelár Olaf Scholz zdôraznil, že je dôležité poskytnúť humanitárnu pomoc ľuďom v pásme Gazy, oslobodiť rukojemníkov zadržiavaných Hamasom a vyhnúť sa ďalšej eskalácii konfliktu. Zároveň spresnil, že Izrael má právo brániť sa, a vyjadril presvedčenie, že izraelská armáda bude dodržiavať medzinárodné právo.
Končiaci luxemburský premiér Xavier Bettel sa vyslovil za ukončenie bojov medzi Izraelom a Hamasom s tým, že treba zvážiť všetky iniciatívy, ktoré by umožnili prímerie alebo humanitárnu pauzu.
Írsky premiér Leo Varadkar podporil nápad, aby závery Európskej rady obsahovali "jemnejšie" vyjadrenie o konflikte medzi Izraelom a Hamasom. "Dúfam, že ako Únia budeme žiadať o humanitárne prímerie, humanitárnu pauzu. Je jedno, aký jazyk použijeme," povedal pre médiá.
Holandský premiér Mark Rutte skonštatoval, že hoci všetky krajiny tvrdia, že ak Izrael nezlikviduje Hamas, tak nemá budúcnosť, je zásadné, aby sa izraelská odveta nediala na úkor obyčajných ľudí v Gaze.
Rutte vyzval Izrael, aby prevzal zodpovednosť za prístup k humanitárnej pomoci, ako aj za stabilitu v Gaze z dlhodobého hľadiska. Zdôraznil, že vedľa bezpečného Izraela musí existovať nezávislý a bezpečný palestínsky štát.
"Tvrdohlavosť krajín Európskej únie v otázke Izraela a Hamasu mimoriadne sťaží dnešné diskusie," opísal situáciu bulharský premiér Nikolaj Denkov po príchode na summit. Podľa jeho slov si každá z konfliktných strán myslí, že má úplnú pravdu, pričom v diskusii lídrov Európskej únie chýba "spoločný základ".