Prvý povolebný prieskum: Súčasná vláda by nevznikla, Uhríkova Republika by sa dostala do parlamentu

Denník N zverejnil výsledky prieskumu spoločnosti Ipsos, zameraného na povolebné preferencie. Najsilnejšia trojica v zložení Smer-SD, Progresívne Slovensko a Hlas sa nielenže nemení, dokonca bol u každej zmienenej strany zaznamenaný mierny nárast voličskej podpory.

Za Hlasom by sa výraznou stratou objavila trojkoalícia Igora Matoviča – Slovensko, Za ľudí a Kresťanská únia. Podľa prieskumu by zloženie v týchto dňoch získalo sedem percent, čo znamená že od konania volieb si pohoršilo.

Na ďalších priečkach by figurovala Sulíkova Sloboda a Solidarita SaS s vyše šiestimi percentami, za ňou mimoparlamentná Republika a opozičné Kresťanskodemokratické hnutie KDH, obe zhodne s 5,8 percentami. Hranicu piatich percent – potrebnú na prekročenie brán parlamentu – by ešte prekonala Slovenská národná strana SNS (5,1 percenta), ktorá je v súčasnosti členom vládnej koalície.

Do parlamentu by sa tak dostalo až osem strán, pričom všetky tri aktuálne vládnuce strany by získali nižší počet poslaneckých mandátov. Spolu by získali 75 parlamentných kresiel, čo znamená, že by nedokázali vytvoriť vládu, keďže nevyhnutná parlamentná väčšina predstavuje o jedno kreslo viac.

Najväčší pokles voličskej podpory zaznamenalo hnutie Slovensko – pred voľbami známe ako OĽaNO. „Nedozvieme sa, či neklesli aj preto, že stratili časť voličov, alebo ide len o efekt zmeny názvu, ale ten je jednoznačný,“ vyjadril sa pre Denník N riaditeľ Ipsosu Jakub Hankovský. Nie je vylúčené, že istá časť voličov zmenu názvu dosiaľ nezaregistrovala.

„Mohol nastať aj efekt, že keď niekto nevidel názov OĽaNO a nezaznamenal zmenu názvu, vybral si v dotazníku niečo iné,“ upresnil Hankovský.

Spoločnosť Ipsos realizovala prieskum v období medzi druhým a siedmym novembrom. Prebiehal prostredníctvom internetových internetových dotazníkov na vzorke 1 021 respondentov. Ipsos minimalizoval 

Agentúra minimalizuje efekt chýbajúcich zástupcov občanov, ktorí nevyužívajú internet, vážením výsledkov na základe ekonomického statusu a príjmu, ale aj minulého volebného správania.